Na Slovensku absentuje úrazové poistenie SZČO, ministerstvo práce v tom problém nevidí

Vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR)
k úrazovému poisteniu živnostníkov

V nadväznosti na konanie Snemu Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) sme vybrané požiadavky delegátov Snemu listom zaslali ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Naším cieľom bolo upriamiť pozornosť na nedostatočnú úroveň sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) - živnostníkov. Títo sú v nevýhode už tým, že v rámci podnikania ručia celým svojím majetkom, čím často vzniká finančné riziko pre celú ich rodinu. Zároveň nie sú sociálne chránení ani v prípade poškodenia zdravia pri práci, nebodaj úmrtia v dôsledku úrazu pri práci, ani choroby z povolania.

V susediacich krajinách ako sú Poľsko alebo Rakúsko majú živnostníci dostupný štátny systém úrazového poistenia a teda aj nárok na vyplácanie náhrad za poškodenie zdravia pri práci. Na Slovensku sa nielenže takého poistenie živnostníkom neposkytuje, ale orgány štátnej a verejnej správy nemajú ani základnú evidenciu úrazov a úmrtí SZČO v spojení s výkonom podnikania. Ak zoberieme do úvahy, že sa jedná o min. 380.000 osôb, je prístup štátu v tejto oblasti v hlbokom rozpore s deklarovaným rozvojom sociálnej politiky a ochrany rodín.

Žiadali sme preto ministerstvo o zahrnutie živnostníkov do systému sociálneho zabezpečenia, konkrétne úrazového poistenia, ktoré v SR v porovnaní s okolitými krajinami absentuje.

Na náš list písomne reagoval štátny tajomník MPSVaR SR Juraj Káčer a uvádza, že v rámci Európskej únie sú veľmi rozdielne jednotlivé schémy sociálnej ochrany, čo je výsledkom odlišného historického vývoja. Napr. v Maďarsku je riziko pracovného úrazu a choroby z povolania kryté z invalidného poistenia, nemocenského poistenia a pozostalostného poistenia. Ďalej v Poľsku je okrem povinnej účasti SZČO aj pomerne vysoká sadzba poistného, ktorá je diferencovaná podľa nebezpečnostného rizika ekonomickej činnosti. Zamestnávatelia s počtom zamestnancov do 10 a SZČO platia jednotnú sadzbu poistného v hodnote 1,67 percenta z vymeriavacieho základu. V Rakúsku je sadzba poistného pre zamestnávateľov jednotná, vo výške 1,2 percent z vymeriavacieho základu, avšak pre SZČO platí fixná suma 10,64 eura mesačne. V Česku majú úrazové poistenie spravované súkromnými poisťovňami. Celkovo skonštatoval, že nepokrytie SZČO úrazovým poistením nie je v členských krajinách EU ničím výnimočným, nakoľko sa okrem Slovenska a Česka týka aj Belgicka, Bulharska, Cypru, Estónska, Francúzska (úrazové poistenie pre SZČO pokrýva iba nepeňažné dávky, napr. úhradu zdravotných poplatkov), Grécka (s výnimkou remeselníkov), Írska, Lotyšska, Holandska a Rumunska.

Zákonník práce (ZP) reguluje postavenie zamestnancov a zamestnávateľov. Osoby, ktoré konajú samostatne, nespadajú do predmetu zákona a sú regulované osobitnými predpismi. ZP je kodifikáciou pracovného práva a v tomto ohľade je vylúčené, aby reguloval postavenie podnikateľov –fyzických osôb, SZČO. Koncepcia pracovného úrazu je postavená na tom, že ide o úraz, ktorý sa kvalifikuje ako pracovný, kde je daná zodpovednosť zamestnávateľa zaň. V prípade SZČO možno síce hovoriť o úraze, ale pokiaľ ide o zodpovednosť, ak úraz nezavinila iná osoba, ide o zodpovednosť osoby, ktorej sa úraz stal, t. j. SZČO. V takom prípade, ak by si SZČO aj platila poistné na úrazové poistenie, by jej vzhľadom na jej plné zavinenie malo byť odopreté poistné plnenie. Ak sa SZČO stane úraz, ktorý jej spôsobila iná osoba, táto zodpovednosť za škodu je riešená na základe pravidiel občianskoprávnej zodpovednosti. Právne predpisy nevylučujú, aby sa SZČO ako osoba poistila komerčne proti úrazu, prípadne aby si ako osoba uzatvorila životné poistenie na krytie sociálnych udalostí.

Samostatne zárobková činnosť je na rozdiel od zamestnania, vykonávaná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. U SZČO je teda z povahy tejto činnosti vylúčený vznik zodpovednosti za škodu samého voči sebe. Väčšina dávok úrazového poistenia sa odvíja od vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné, v značnej časti SZČO by bolo plnenie vo forme úrazovej dávky ovplyvnené nízkym vymeriavacím základom. Financovanie nárokov SZČO z prípadného úrazového poistenia by s veľkou pravdepodobnosťou vyvolalo potrebu zvýšenia odvodového zaťaženia SZČO.

V závere štátny tajomník uviedol, že z vecného pohľadu, v zmysle uvedených skutočností, je navrhovaná zmena nesystémová a nestotožňujú sa s ňou na ministerstve. Rozšírenie osobného rozsahu úrazového poistenia v súčasnej právnej úprave o SZČO nepovažujú za možný.

Predstavitelia Slovenského živnostenského zväzu sa so zaslanou odpoveďou neuspokoja, a budú naďalej hľadať cesty ako uplatniť režim štátom garantovaného úrazového poistenia na SZČO tak, ako je štandardom vo viacerých európskych krajinách.