Stanovisko SŽZ a SŽK k 3 panelom Odbornej konferencie „Skvalitňovanie podnikateľského prostredia a problém čierna práca“

Konferencia zorganizovaná v spolupráci so Slovak Business Agency sa konala v City Hotel Bratislava, prebiehala živá diskusia s celkovým počtom cca 80 účastníkov – členovia Slovenského živnostenského zväzu, Slovenskej živnostenskej komory a ďalšia odborná verejnosť. Diskutovalo sa v 3  paneloch, moderoval Peter Bielik.
Kompletnú fotogalériu ku konferencii nájdete po kliknutí na tento odkaz.

I.  Podpora živnostenského podnikania a čierna práca: postavenie živnostníkov na trhu práce, ich sociálna situácia a negatívny dopad čiernej práce
Ministerstvo práce, SVR SR - Jozef Burian, štátny tajomník, Dušan Adamček, riaditeľ odboru ochrany práce, sekcia práce,
Ministerstvo hospodárstva SR – Peter Ondrejka, riaditeľ odboru analýz a plánovania v sekcii inovácií a podnikateľského prostredia,
Slovenský živnostenský zväz – Stanislav Čižmárik, prezident a Ján Palenčár, 1. viceprezident

Postavenie živnostníkov na trhu práce, ich sociálna situácia:

Živnostníci sú na Slovensku významný segment trhu práce a zároveň predstavujú veľký potenciál pre zvýšenie zamestnanosti (počet presahuje viac ako 350 tis., zamestnávajú 700 tis. osôb, t.j. 36% z celkovej zamestnanosti. Spoločnosť ich stále takto nevníma, na jednej strane ich považujú za „pánov podnikateľov“, ich sociálny status je zatiaľ však nízky.

V každej spoločnosti, ak sa vytvoria priaznivé podmienky, môžu zo začínajúcich podnikov narásť úspešné veľké firmy. My apelujeme na spoločnosť, aby pomohla pôvodným slovenským podnikateľom ich firmy rozvinúť a posilniť tým ekonomiku a zamestnanosť. Viac sa pomáha zahraničným investorom a veľkým nadnárodným spoločnostiam. Pritom sme zatiaľ jednostranne nasmerovali ekonomiku na  automobilový priemysel a zabúdame na občiansku vybavenosť, máme na mysli drobnú výrobu a služby. Toto by posilnilo aj konkurencieschopnosť a sebestačnosť Slovenska.

Negatívny dopad čiernej práce:

Čierna práca znamená výpadok v príjme štátu na daniach a odvodoch, ale tiež nekalú konkurenciu čestným živnostníkom, ktorí vykonávajú živnosť legálnou cestou. Pre spotrebiteľa prináša riziko nekvalitne odvedenej práce. Čierna práca má viacero podôb, práca bez priznania príjmu, bez oprávnenia, bez zamestnaneckého a živnostenského štatútu, vyplácanie časti mzdy neoficiálne, atď.

Pri potláčaní čiernej práce je dôležité aplikovať nasledovné:

•    Kontrola - by mala byť efektívna a dôrazná. Určite treba rozlišovať, aj či ide o porušenie náhodné (1x) alebo opakované.  V súčasnosti u nás nejestvuje dostatočná kontrola najmä na stavbách. Aj keď sa nejaká vykoná, je vopred prezradená a samozrejme teda neúčinná. Nesmieme si zatvárať oči pred týmto javom a dôsledne trvať na takých kontrolách, ako sú bežné v zahraničí, teda za dôslednej asistencie polície. Treba si uvedomiť, že čierna práca deformuje podnikateľské prostredie a berie prácu poctivým remeselníkom. Okrem toho sú títo, na čierno pracujúci, cenovo výhodnejší pre odberateľa. Preto tento jav treba dôsledne odstrániť.

•    Štát musí presne stanoviť dostatočné výkonné zložky, ktoré majú zrealizovať kontrolnú činnosť. Podľa našich informácií sú tieto zložky personálne podhodnotené.
Kontroly sa teda vykonávajú často len formálne, aby nadriadení boli spokojní, že sa v tomto smere niečo deje. Je to veľká chyba. Na stavbách čierna práca dosahuje i desiatky percent, lebo je všeobecne známe, že dôsledne to nikto nekontroluje. Motivuje to tak ďalších podnikateľov k takejto činnosti, čo ešte viac deformuje podnikateľské prostredie.

•    Stimuly – dôvodom k čiernej práci je určite aj vysoké daňovo odvodové zaťaženie. Bolo by vhodné daň z príjmu vrátiť k jednotnej 19% sadzbe, znížiť výšku niektorých odvodov do SP, napr. Rezervný fond (4,75%) - hlavne u SZČO.
Vymyslieť aj iné možnosti, ako motivovať zamestnávateľa, aby zlegalizoval všetkých  zamestnancov. Regresie bez motivácie sú nedostatočné.

Je potrebné prehodnotiť úľavu pre SZČO, neplatiť odvody do SP v 1. roku podnikania (podnikateľ je vystavený riziku, keďže nie je poistený dôchodkovo ani invalidne). Taktiež zrušiť minimálnu hranicu pre platenie odvodov do SP. V zásade by malo platiť, že každý občan platí odvody do fondov minimálne z jedného príjmu (bez ohľadu na výšku toho príjmu). Zabránilo by sa tak špekuláciám, ako podliezť stanovenú hranicu. Ani jeden občan nemá byť vynechaný zo systému.

•    Prevencia – urobiť všetko pre to, aby k čiernej práci nedochádzalo. Je potrebné  informovať občanov o možnostiach, ktoré majú ak chcú nahlásiť čiernu prácu, tiež o tom, aké sankcie a pokuty im hrozia, ak sa takejto činnosti dopustia oni sami.
Všetci by mali vedieť, čo konkrétne pre zamestnanca znamená, ak pracuje na čierno, teda nie je poistený dôchodkovo, invalidne (nemožnosť získať úver a iné obmedzenia). Mnohí pracovníci sa o tomto dozvedia, až keď odpracovali mnoho rokov, alebo až pri nástupe do dôchodku. Tieto dôsledky by mali prednášať už školopovinným deťom, ako základ ekonomickej gramotnosti. Táto kampaň na zvýšenie povedomia by mala byť masívna a viditeľná.   

II.    Podnikateľské prostredie: zákon o verejnom  obstarávaní a trestnoprávna zodpovednosť podnikateľských subjektov
Ministerstvo spravodlivosti SR – Tomáš Borec, minister  
Úrad verejného obstarávania – Andrej Holák, podpredseda
Ministerstvo financií SR – Daniel Čech, generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej 
Slovenský živnostenský zväz – Stanislav Čižmárik, prezident a Ján Palenčár, 1. viceprezident
  
Podnikateľské prostredie je deformované aj súčasným stavom legislatívy, podľa ktorej živnostník ručí celým svojim majetkom a o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb sa len teraz začalo rokovať.

Nepomáha malým firmám ani zákon o verejnom obstarávaní, ktorý má stále veľké medzery. Je potrebné vymedziť určitý podiel pre pôvodné slovenské firmy a malé firmy. Vo verejných súťažiach presadiť princíp, že sa najnižšia a najvyššia ponuka automaticky vylúčia. Pomohlo by to k objektivite výberových konaní a najmä, každý by sa snažil dávať reálnu cenu, aby nebol zo súťaže vylúčený. Najnižšia cena nezaručuje optimálnu kvalitu.

Drobní podnikatelia potrebujú na svoju ochranu aj zákon o trestnoprávnej zodpovednosti podnikateľov preto, lebo ich postavenie voči vymáhaniu dlhov je často neúspešné, lebo nemajú takú právnu podporu, ako ich oponenti. Preto je potrebné, aby sa zaviedla spravodlivosť najmä pri splácaní dlhov. Zákon nie je zameraný proti podnikateľom, ale proti nezodpovedným podnikateľom. Poctiví podnikatelia sa nemajú čoho báť. Podobné zákony v oveľa tvrdšej forme sú bežné vo všetkých krajinách Európy. Slovensko je posledné čo takýto zákon nemá.

III.    Remeselné živnosti: kvalita práce a zamestnávanie, remeselné podnikanie, správny model duálneho a majstrovského vzdelávania v malých firmách.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – František Priesol, sekcia regionálneho školstva,  
Ministerstvo práce, SVR SR – Katarína Lanáková, riaditeľka odboru, sekcia práce
Ministerstvo vnútra SR – Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania,
Slovenský živnostenský zväz – Stanislav Čižmárik, prezident a Tibor Pásztor, viceprezident
Slovenská živnostenská komora – Robert Schmidt, podpredseda

Poukazujeme na neuspokojivú situáciu vo výučbe remesiel potrebných pre celú spoločnosť. Remeslá sú na ústupe, na SOŠ sa niektoré už vôbec nevyučujú, pre rodičov je neatraktívne viesť svoje deti k štúdiu remesla. 
Svedčia o tom zúfalé počty žiakov v strechárskych odboroch na školách - členoch CSS:

Celkovo: 149 žiakov

•    Propagácia významu remesla pre spoločnosť musí byť dôraznejšia. Je nutné, aby štát vyčlenil dostatok prostriedkov na propagáciu remesiel tak, ako je to v iných rozvinutých krajinách (SRN, Rakúsko, Švajčiarsko a pod.).

•    Podmienky duálneho vzdelávania nastaviť tak, aby boli motivačné aj pre živnostníkov. Drobný živnostník, napr. tesár, klampiar či murár nemá dostatočnú motiváciu zobrať si učňov do firmy vzhľadom na to, že len veľmi ťažko môže vo vlastnej réžii zvládnuť materiálno-technické zabezpečenie tejto činnosti.

•    Znížením mzdového normatívu pre školy, ktoré sú zapojené do systému duálneho vzdelávania dochádza k ušetreniu finančných prostriedkov. Tieto finančné prostriedky je nutné použiť pre podporu zamestnávateľov a školy, ktoré sú do systému duálneho vzdelávania zapojené.

•    Požadujeme posilniť cechy a ich úlohu, ako garantov kvality remesla, a podporiť partnerstvá (cechy, komory, odborné školy, VÚCky atď.). Následne pomenovať remeselné živnosti, spracovať charakteristiky a podmienky pre ich kvalitný výkon. V tomto kontexte je potrebné zvážiť preradenie remeselných činností v živnostenskom zákone zo skupiny živnosti voľné – ohlasovacie, do prílohy živnosti remeselné.

•    Podporiť vytvorenie Centier odbornej prípravy pre dané remeslo v spolupráci so SOŠ a garantom príslušného remesla v profesijnej organizácii (Cechu). Podporu na učňa v systéme duálneho vzdelávania realizovať finančným príspevkom, nie úľavou na dani.

•    Zatraktívnenia remesla je možné dosiahnuť zavedením majstrovskej skúšky. Majstrovská skúška umožní absolventom učebných odborov získať vyššiu profesijnú kvalifikáciu. Podobne ako v okolitých štátoch (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Poľsko). Aj Česká republika našla politickú zhodu na zavedenie tohto chýbajúceho inštitútu v školskom systéme legislatívnou úpravou od roku 2016.


•    Ak si zamestnávateľ – remeselník má zobrať do duálneho vzdelávania žiaka, ťažko môže podpísať zmluvu so žiakom, resp. s jeho rodičmi, pred nástupom do 1. ročníka. V podmienkach prípravy na remeslá, by mal byť 1. ročník odborného vyučovania realizovaný na školách, a až potom by žiak mal byť nasmerovaný k príslušnému zamestnávateľovi. V prípade automobilového priemyslu sa medzi množstvom učňov stratí taký, ktorý nemá o remeslo záujem a nie je teda prínosom pre zamestnávateľa. Ak si remeselník „uviaže na krk“ jedného – dvoch učňov, tak to budú pre neho stratené roky, energia, financie,... ak tento učeň nebude mať záujem o zotrvanie pri danom remesle.


(30.11.2015)