Návrhy SŽZ k vytvoreniu legislatívneho rámca pre rodinné podnikanie v SR

I. Ukotvenie definície rodinného podniku v legislatívnom rámci SR 

Pre ukotvenie rodinného podnikania v legislatívnom rámci SR navrhujeme nasledovnú definíciu rodinného podniku. Definícia vychádza z aktuálne platnej úpravy v ČR a z princípov federácie Európskych rodinných podnikov. Môže byť prijatá vo forme uznesenia vlády, alebo zapracovaná do príslušných právnych predpisov upravujúcich podnikania, napr. do obchodného zákonníka, a/alebo živnostenského zákona.

 „Rodinným podnikom je rodinná obchodná spoločnosť alebo rodinná živnosť. 

1. Rodinnou obchodnou spoločnosťou je bez ohľadu na výšku tržieb alebo počet zamestnancov obchodná spoločnosť, v ktorej  nadpolovičný počet spoločníkov tvoria členovia jednej rodiny a aspoň jeden člen tejto rodiny je jej štatutárnym orgánom, alebo v ktorej členovia jednej rodiny priamo alebo nepriamo vykonávajú väčšinu hlasovacích práv a aspoň jeden člen tejto rodiny je členom štatutárneho orgánu tejto obchodnej spoločnosti. 

2. Rodinná živnosť je podnikanie, na ktorom sa svojou prácou alebo majetkom podieľajú najmenej dvaja členovia jednej rodiny a najmenej jeden z členov tejto rodiny je držiteľom živnostenského alebo iného obdobného oprávnenia alebo je oprávnený podnikať z iného dôvodu. 

3. Za členov jednej rodiny sa pre účely rodinného podniku považujú spoločne pracujúci manželia, alebo aspoň s jedným z manželov spoločne pracujúci ich priamy príbuzní podľa podľa § 117 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (otec, syn vnuk, matka, dcéra vnučka), alebo spoločne pracujúci súrodenci  a ich priamy príbuzný. 

II. Nastavenie podmienok pre prevody majetku vo vlastníctve fyzických osôb podnikateľov na nástupníkov, pri odchode do dôchodku alebo na dedičov, v prípade úmrtia  (daňové zákony)

Pre zachovanie hodnoty majetku rodinných firiem, zachovanie zamestnanosti v rodinných podnikoch a ďalšieho rozvíjania podnikania považujeme za mimoriadne dôležité, aby boli upravené podmienky pre prevod majetku vo vlastníctve fyzických osôb podnikateľov.

V súčasnosti sa na príjmy z predaja majetku vedeného v hospodárení živnostenského podniku  na rodinných príslušníkov počas života živnostníka uplatňuje daň z príjmov v plnej výške. Iný prevod než  predaj za ceny určené znaleckým posudkom pred daňovými orgánmi neobstojí; zdanenie je potrebné aj pri darovaní. Sme toho názoru, že dochádza k postihu vo forme opätovného  zdanenia, pretože majetok, t.j. aktíva v živnostenskom podniku boli nadobudnuté investíciami z čistého zisku. Pokiaľ majetok ostáva v rodine živnostníka, považujeme opätovné zdanenie za nesprávny postup.

Preto navrhujeme, aby boli príjmy z predaja majetku fyzickej osoby podnikateľa určeného na podnikanie oslobodené od dane z príjmu v plnom rozsahu, pokiaľ ich predáva manželovi 
(v prípade oddeleného BSM) a priamym príbuzným podľa občianskeho zákonníka.  Túto úpravu navrhuje zapracovať do §9 „Príjmy oslobodené od dane„  , bod 1.,  zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmu.

III. Rozšírenie možnosti práce rodinných príslušníkov v obchodných spoločnostiach rodinného typu

Už  v rámci minulých protibyrokratických balíčkov bola diskutovaná požiadavka rozšíriť  možnosť výpomoci rodinných príslušníkov v rodinných obchodných spoločnostiach obdobne, ako je to pri živnostenskom podnikaní. Túto požiadavku zaraďujeme aj do tohto materiálu, nakoľko zatiaľ nie je právne doriešená.

Navrhujeme, aby ako nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie pre rodinnú obchodnú spoločnosť nebol klasifikovaný stav, keď prácu pre túto spoločnosť vykonávajú členovia rodiny  spoločníkov, ktorí sú buď dôchodkovo poistení alebo sú poberateľmi dôchodku alebo sú žiakmi (študentmi) do 26 rokov.

Z uvedeného teda vyplýva, že  pri výkone práce môže v rodinnej obchodnej spoločnosti vypomáhať bez akéhokoľvek platenia mzdy a odvodov a bez vedenia mzdovej evidencie, priamy príbuzný spoločníka, súrodenec a manžel/manželka, a teda tam nemusia byť zamestnaný. Podmienkou však je, že tento príbuzný nesmie byť evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberať štátne dávky a musí byť dôchodkovo poistený.

IV. Vytvorenie právneho inštitútu na spravovanie rodinného majetku (trust, alebo tzv. zverenecký fond).

V slovenskom legislatívnom rámci doposiaľ chýba možnosť zriadiť pre správu majetku fyzickej osoby tzv. zverenecký fond, alebo trust. V zahraničí predstavujú zverenecké fondy efektívny nástroj pre riadenie procesu nástupníctva, nakoľko eliminujú proces dedenia majetku. Súčasne štatút zvereneckého fondu stanovuje pravidlá, podľa ktorých rodina bude rodinný majetok spravovať v budúcnosti. Zverenecký fond predstavuje súbor majetku, nemá právnu subjektivitu, avšak umožňuje rodinám majetok efektívne spravovať ako celok, zachovávať jeho hodnotu a vplyv okolia. Majetok  vyčlenený do zvereneckého fondu sa dostáva pod správu vymenovanej osoby (správcu), ktorý ho spravuje v prospech oprávnenej osoby (beneficienta). 

Zverenecké fondy sa najčastejšie zakladajú za účelom štruktúrovaného prerozdeľovania majetku v rámci rodiny. Motiváciou je najčastejšie zachovanie životného štandardu rodičov aj detí, kedy sa prostriedky a výnosy využívajú napríklad na zdravotnú starostlivosť a výplatu renty, ale aj vzdelávanie, investičné projekty či filantropiu. Obvyklým cieľom založenia zvereneckého fondu je aj snaha o uchovanie majetku a jeho distribúciu medzi pokrvnými príbuznými tak, aby boli eliminované negatívne dopady rozvodu alebo náhleho úmrtia, kedy by sa majetok mohol ľahko dostať mimo kontrolu pokrvnej rodiny. V neposlednom rade potom zverenecké fondy plnia vo vzťahu k potomkom regulačnú funkciu postupným uvoľňovaním plnenia, ktoré zabráni ich nehospodárnej spotrebe.

SŽZ odporúča prijať potrebné legislatívne normy pre ukotvenie zvereneckých fondov do slovenského právneho poriadku a umožniť využívanie tohto nástroja v prípade generačnej výmeny a riešenia nástupníctva.

Bratislava, dňa 23.10.2019

Predkladá: Prezídium SŽZ