Stanovisko SŽZ k nelegálnemu zamestnávaniu a vykonávaniu nelegálnej práce
Publikované: 26.11.2017Nelegálne zamestnávanie, inak povedané zamestnávanie „na čierno“, je konaním podnikateľského subjektu smerujúcim k obchádzaniu povinností súvisiacich s daňovými a odvodovými zákonmi. Hlavnou motiváciou, avšak nie jedinou, je snaha ušetriť na vysokých personálnych nákladoch. Firma, ktorá zamestná čo i len jedného zamestnanca, je tiež zavalená horou administratívnych, zdravotných a bezpečnostných predpisov, ktorých dodržiavanie vyvoláva ďalšie nepriame náklady. Len málo malých firiem si v dnešnom prostredí hospodárskej súťaže a tlaku na ceny môže dovoliť zamestnať dodatočného neproduktívneho pracovníka na riešenie povinností v oblasti zdravotnej služby alebo bezpečnosti pri práci. Keďže živnostník, majiteľ firmy sám na tieto úlohy popri plnení manažérskych, výrobných, marketingových úloh nemá priestor, vystavuje sa riziku ich nesplnenia a tým aj dodatočným postihom zo strany kontrolných orgánov. Aby sa vyhol tejto situácií, radšej nikoho oficiálne nezamestná a potrebné výkony zabezpečuje „čiernou“ prácou.
Veľké administratívne a daňovo-odvodové zaťaženie spojené s uzatvorením pracovného pomeru sú podľa nášho názoru najväčšími motivátormi pre nelegálne zamestnávanie. Kým vytvorenie pracovného miesta zo strany zahraničného investora štát podporuje neraz desať tisícami eur, slovenský podnikateľský subjekt žiadne investičné stimuly nedostane. Naopak, ak iniciatívne vytvorí pracovné miesto, je zaťažený byrokratickými povinnosťami a platbami, resp. až pokutami.
S nelegálnym zamestnávaním sa najčastejšie stretávame v tzv. rizikových sektoroch, ako sú stavebníctvo, pohostinské služby, záhradnícke a iné sezónne práce na vidieku, ale aj viaceré remeslá závislé na ročných obdobiach. Zákonník práce umožňuje uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú len najviac dva roky po sebe, čo prirodzene v týchto sektoroch ústi do nelegálneho zamestnávania. Z čoho má podnikateľský subjekt platiť v zime mzdu a odvody, keď reálne neprodukuje? Ani dohody o vykonaní práce, ktoré predstavovali alternatívu pre krátkodobé zamestnávanie, v tejto situácií nie sú nápomocné, nakoľko sú v súčasnosti pre prax nevyužiteľné.
Nelegálne zamestnávanie znamená aj nerovnaké podmienky hospodárskej súťaže, keďže podniky so „zamestnancami na čierno“ majú nižšie náklady a tak ponúkajú nižšie ceny pre odberateľov. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa usiluje túto situáciu riešiť prenášaním zodpovednosti za čiernu prácu na odberateľa výkonov, jeho ustanovenia však pre prax ťažkopádne, nakoľko vyžadujú preukázanie, že odberateľ o nelegálnom zamestnávaní u dodávateľského subjektu mohol vedieť. Tieto zákonné ustanovenia považujeme za neúčinné.
Slovenský živnostenský zväz v snahe hľadať také riešenie pre elimináciu nelegálneho zamestnávania, ktoré bude spravodlivé rovnako pre malý podnik, zamestnanca a aj štát, a ktoré podporí vyvážené podnikateľské prostredie:
- podporuje iniciatívu k zavedeniu inštitútu sezónnej práce a vidí priestor pre jeho použitie nielen v poľnohospodárstve, ale aj v stavebníctve a v iných odvetviach so sezónnym charakterom prác,
- navrhuje upraviť odvodové povinnosti pre príjmy z dohôd o vykonaní práce, oslobodiť tieto príjmy od zdravotných a sociálnych odvodov (s výnimkou garančného fondu a úrazového poistenia),
- požaduje, aby sa vykonávali cielené a účinné kontroly na zamedzenie čiernej práce vo všetkých odvetviach ekonomiky, ale najmä v oblasti stavebníctva a tzv. rizikových sektoroch,
- navrhuje vytvoriť rámec pre podporu tvorby stálych pracovných miest so sezónnym charakterom, pre ktoré štát poskytne odvodové úľavy v zimnom alebo inom mimosezónnom období,
- požaduje, aby štát zabezpečil kontrolu výkonu živností podľa živnostenských listov.