Prieskum o dopadoch koronakrízy na stavebníctvo

Podľa 75 % stavebných podnikov koronakríza ešte viac zhoršila zlú situáciu na trhu stavebných zákaziek; problémom je najmä stagnujúca verejná výstavba. To je len jeden z hlavných záverov prieskumu o dopadoch koronakrízy na firmy a podnikateľov pôsobiacich v stavebníctve, ktorý v 2. kvartáli 2021 zrealizoval Inštitút stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica pre Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) a Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) na vzorke firiem a živnostníkov z tohto sektora. 

Tu si môžete prečítať Tlačovú správu a Analytický komentár s podrobnejšími informáciami a grafmi k prieskumu.

„Je to práve stavebníctvo, ktoré svojim proti cyklickým pôsobením môže v čase krízy ako jedno z mála odvetví pôsobiť v ekonomike stabilizačne, pričom platí, že verejné stavebné investície môžu zásadne pomôcť revitalizácii ekonomiky štátu aj regiónov“, hovorí na margo výsledkov prieskumu prezident ZSPS Pavol Kováčik a pokračuje: „Vysoká podpora týchto investícií v okolitých štátoch uvedené jednoznačne potvrdzuje. Ako sa vláde darí podpora investícií a stavebníctva na Slovensku, vypovedajú výsledky prieskumu. Mali by slúžiť aj ako východisko pre lepšie zvládnutie prípadnej ďalšej pandemickej vlny“.

Nedostatok stavebných zákaziek, nielen v dôsledku koronakrízy, mal logický dopad na pokles tržieb stavebných spoločností participujúcich na prieskume. Až 71 % stavebných subjektov totiž uviedlo, že počas koronakrízy (za rok 2020) zaznamenal ich podnik pokles tržieb za vlastné produkty/služby v porovnaní s rokom 2019. V prípade viac ako polovice týchto subjektov (56 %) sa prepad tržieb pohyboval až na úrovni 21 a viac %, ďalšia necelá tretina zúčastnených firiem (27 %) uviedla medziročný pokles tržieb na úrovni 16 – 20 % a zvyšných 14 % subjektov poklesli tržby v roku 2020 oproti roku 2019 do 10 %.

Kvôli tejto zlej situácii sa tak prepúšťaniu počas koronakrízy nevyhli ani stavebné firmy. 47 % stavebných spoločností v prieskume uviedlo, že v dôsledku koronakrízy museli prepúšťať počas roka 2020 a 27 % všetkých opýtaných prepúšťalo, resp. pripúšťalo prepúšťanie aj počas 1. polroka 2021. Priemerná miera poklesu zamestnanosti predstavovala u všetkých firiem z radov zamestnávateľov, ktoré sa zúčastnili prieskumu, takmer 25 %. Avšak u spoločností, ktoré museli v dôsledku koronakrízy v roku 2020 a/alebo v 1. polroku 2021 prepúšťať, dosiahla priemerná miera poklesu zamestnanosti až viac ako 52 %.

„Čím dlhšie pretrváva neistý pandemický vývoj, tým tvrdšie dopady zažívajú stavebné firmy. Obstarávatelia aj koneční spotrebitelia menej investujú a odkladajú rozhodnutia o investíciách do renovácií alebo stavebných úprav,“ konštatuje k výsledkom prieskumu Stanislav Čižmárik, prezident SŽZ. „Istú nádej vkladáme do budúcej realizácie projektov z plánu obnovy a odolnosti, nemožno však opomenúť dobu trvania samotnej prípravy projektov, “ dopĺňa S. Čižmárik.

Ako naznačujú ďalšie zistenia z prieskumu, negatívne dopady koronakrízy na stavebné firmy nedokázala zvrátiť štátom ponúkaná pomoc v podobe rôznych schém. Z odpovedí účastníkov prieskumu totiž vyplýva, že najmä nedostupnosť štátnej pomoci kvôli nesplniteľným podmienkam, ktorú v prieskume uvádzali tak subjekty, ktoré sa o pomoc uchádzali, ako aj tie, ktoré sa o ňu rozhodli nakoniec nežiadať, ale aj administratívna zložitosť a komplikovanosť žiadostí o štátnu pomoc, neprehľadné, meniace sa a nejasné podmienky jej získania, či samotná nedostatočná výška štátnej pomoci a príliš dlhý čas jej vyplatenia nestáli mnohým stavebným firmám a podnikateľom za množstvo administratívy a potenciálne sankcie či kontroly.

Aj preto sa v roku 2020 uchádzalo o pomoc zo schém Prvá pomoc, resp. Prvá pomoc PLUS iba 33 % stavebných firiem, aj keď na jar 2021 – najmä vplyvom závažnejšej a dlhšie trvajúcej 2. vlny pandémie koronavírusu a stagnujúcemu trhu so stavebnými zákazkami – stúpol záujem o štátnu pomoc v rámci schémy Prvá pomoc PLUS PLUS zo strany stavebných podnikov na 52 %. Najmenší záujem prejavili stavebné firmy o rôzne iné štátne podporné opatrenia a úľavy - nevyužilo ich až 73 % všetkých opýtaných (podporné opatrenia najmä z dielne ministerstva financií, finančnej správy či ministerstva hospodárstva).

Na minimálnu účinnosť štátnej pomoci poukázali práve najmä podniky, ktoré niektorú zo štátnych podporných schém využili. Až 72 % z nich totiž v prieskumu označilo túto pomoc ako skôr, resp. úplne nedostatočnú. Medzi žiadateľmi o štátnu pomoc sa pritom ocitli stavebné firmy, ktoré sa vplyvom pandémie koronavírusu ocitli vo vážnej kríze. Podľa odpovedí viac ako polovice podnikov (53 %), ktoré využili aspoň jednu schému štátnej pomoci, totiž mala doterajšia koronakríza na ich podnikanie tak negatívne dopady, že skôr, resp. určite ohrozili aj samotnú existenciu ich podniku. Tieto firmy preto hodnotili účinnosť štátnej pomoci ešte negatívnejšie – až 95 % z nich považovalo poskytnutú štátnu pomoc za úplne nedostatočnú.

Nízka výška štátnej pomoci a dlhý čas jej vyplatenia primäli väčšinu stavebných podnikov k tomu, že pri udržaní finančnej kondície podniku počas koronakrízy sa spoliehali predovšetkým na vlastné zdroje. Až 56 % podnikov v prieskume uviedlo, že počas koronakrízy uhrádzali náklady na prevádzku a plnenie si povinností vyplývajúcich z podnikania hlavne z vlastných finančných rezerv, resp. z aktuálnych tržieb podniku. Ďalším najčastejším spôsobom úhrady nákladov podľa 29 % firiem boli aj pôžičky a dotácie majiteľov (akcionárov) podniku. Iba 17 % opýtaných v prieskume uviedlo, že chod podniku počas koronakrízy sa im darilo udržať aj vďaka rôznym formám štátnej pomoci.

Avšak, kvôli stenčujúcim sa vlastným finančným zdrojom a nedostatku stavebných zákaziek počas doterajších vĺn koronakrízy až 44 % stavebných spoločností zároveň odpovedalo, že pri pretrvávajúcich negatívnych dopadoch koronakrízy dokážu udržať svoje podnikanie najviac 1 rok.

Prieskum o dopadoch koronakrízy na stavebný sektor poukazuje aj na ďalší významný fakt – stavebným podnikom by na zotavenie sa, a to nielen z koronakrízy, pomohli iné typy štátnych opatrení. Takmer polovica zo všetkých respondentov (48 %) uviedla, že štát by stavbárom počas koronakrízy najviac pomohol, ak by skrátil lehoty splatnosti faktúr na 10, max. 14 dní, a to aj napriek ťažkostiam s ich odsúhlasovaním. Druhou najčastejšie uvádzanou pomocou zo strany štátu, ktorú označila tiež takmer polovica účastníkov prieskumu (46 %), bolo udržanie či zlepšenie činnosti stavebných a ďalších úradov, ktorých činnosť súvisí s povoľovaním stavieb, aj počas koronakrízy, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v tomto procese.

Do TOP 10 opatrení, ktorými by štát podľa názorov stavebných firiem participujúcich na prieskume dokázal najlepšie podporiť stavebný sektor pri zotavovaní sa z koronakrízy, patrili najmä opatrenia, z ktorých drvivá väčšina súvisela so stagnujúcou oblasťou verejnej výstavby (detaily týchto návrhov viď. na str. 9 v Analytickom komentári).

„Pandémia naplno odkryla dlhodobo neriešené problémy v stavebnom sektore. Časy krízy sú príležitosťou na realizáciu pragmatických a moderných systémových zmien,  aj dôvodom pre uľahčenie prístupu k finančným zdrojom na predfinancovanie zákaziek,“ zdôrazňuje S. Čižmárik.

Peter Helexa, výkonný riaditeľ inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica, k výsledkom prieskumu dodáva: „Na to, že štát mohol v čase koronakrízy pomôcť stavebnému sektoru aj inými opatreniami, napríklad tým, že by zrýchlil prípravu projektov vo verejnej výstavbe, resp. by v tejto oblasti podporil mestá a obce, sme spolu so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska poukázali ešte v decembri minulého roka. V tejto súvislosti by mohla mnohé zdĺhavé procesy v obstarávaní verejných stavieb, či v stavebnom konaní v rámci ich povoľovania zrýchliť aj dobre pripravená novelizácia predmetnej legislatívy. Je preto iba na škodu, že v prípade návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ako aj návrhov noviel zákona o výstavbe a zákona o územnom plánovaní musela vláda po množstve kritických pripomienok zo strany odbornej verejnosti pristúpiť k ich prepracovaniu“.

Podrobnejšie výsledky zrealizovaného prieskumu o dopadoch koronakrízy na firmy a podnikateľov v stavebníctve nájdete v Tlačovej správe a Analytickom komentári.

Zdroj: https://istroanalytica.sk/