Rodinné podnikanie - jedna z vecí, ktoré by sme v SŽZ chceli zadefinovať v legislatíve.

V spoluprácu so Slovak Business Agency Vám predstavujeme hlavné zistenia z názorov zástupcov rodinných podnikov a odborníkov na rodinné podnikanie k témam ako sú generačná výmena, ostavenie a úlohy členov rodiny v rodinnom podniku, majetkové nástupníctvo, rozdiely v bežnom podnikaní a rodinnom podnikaní a veľa ďalších.

Závery zhrnuté v tomto článku vychádzajú z názorov podnikateľov, ktorí svoje podniky považujú za rodinné podniky. V dvoch organizovaných diskusiách konaných v Košiciach, dňa 13.11.2019 a v Bratislave, dňa 20.11.2019 sme viedli zaujímavú diskusiu so zástupcami rodinných podnikov – zakladateľmi aj nastupujúcou generáciou a odborníkmi zaoberajúcimi sa poradenstvom v rodinnom podnikaní. S účastníkmi sme sa zamerali predovšetkým na identifikáciu bariér v rodinnom podnikaní. Rozoberali sme témy ako sú: identifikácia pojmu rodinný podnik, postavenie a úlohy členov rodiny v rodinnom podniku, generačná výmena, majetkové nástupníctvo, rozdiely v bežnom podnikaní a rodinnom podnikaní a ďalšie.

Na úvod toho príspevku by bolo vhodné vymedziť si základný pojem rodinný podnik. Vzhľadom k tomu, že legálna definícia rodinných podnikov ešte stále neexistuje, najčastejšie používané definičné znaky rodinného podniku vychádzajú z nezáväznej definície vytvorenej skupinou expertov Európskej komisie z roku 2009. Podľa tejto definície sa za rodinný podnik považuje podnik akejkoľvek veľkosti ak:

• väčšina rozhodovacích práv je vo vlastníctve osôb, ktoré založili podnik, alebo vo vlastníctve osôb, ktoré nadobudli kapitálový podiel v podniku, alebo vo vlastníctve manželky/manžela, rodičov, detí alebo priamych následníkov detí;
• väčšina rozhodovacích práv je nepriamych alebo priamych;
• aspoň jeden zástupca rodiny alebo jeho príbuzný je formálne zahrnutý do riadenia podniku;
• ak v prípade spoločností obchodovaných na burze osoba, ktorá podnik založila alebo v nej získala podiel, (alebo rodina či potomkovia takejto osoby, či týchto osôb) vlastní minimálne 25 % rozhodovacích práv vyplývajúcich z ich podielu na základnom imaní.

Na otázku podľa akých znakov sa podnikatelia považujú za rodinné podniky, došlo zo strany diskutérov k vyjadreniu rôznych postrehov. Nižšie uvádzame znaky rodinného podniku, ktoré zástupcovia rodinných podnikov identifikovali:

• akýkoľvek lokálny podnik, ktorý zamestnáva aspoň jedného člena rodiny;
• podnik, ktorý svojou existenciou a činnosťou má určitý dopad na najbližšiu rodinu zakladateľa;
• participácia členov rodiny v podniku;
• aspoň 51 % podniku vlastní člen rodiny;
• na riadení podniku sa zvyčajne podieľajú len najbližší členovia rodiny vo vzťahu k zakladateľovi.

Zákon o rodinnom podnikaní alebo aspoň definícia rodinného podniku, či rodinného podnikania v slovenskom právnom poriadku absentuje. Podľa názorov podnikateľov, však nie je potrebné prijímať samostatný zákon o rodinnom podnikaní ani právne zakotviť definíciu rodinného podniku. Je potrebné, však prijať legislatívne zmeny v už existujúcich právnych predpisoch ako je Obchodný zákonník, Občiansky zákonník, Zákonník práce a ďalšie súvisiace právne predpisy.

K téme generačnej výmeny sa podnikatelia vyjadrili v tom zmysle, že je nevyhnutné sa ňou zaoberať už v predstihu a plánovať ju dlhodobo. Podnikatelia sa zhodli na tom, že ideálny vek na zapájanie nástupníka – potomka do riadiacich funkcií je 20. rok života. Podľa niektorých názorov zakladateľ podniku, by mal začať plánovať a uskutočňovať odovzdanie podniku už v 50. roku života. Zakladateľ rodinného podniku, by mal úplne opustiť riadiace štruktúry podniku v 65. roku života pričom, by mal v podniku pôsobiť už len ako poradca. Na druhej strane, nastupujúca generácia, by mala odchádzajúcej generácii poskytnúť pocit užitočnosti a rešpektovať záujem o informácie o smerovaní podniku.

Vytvárať vzťah k podniku a zapájať potomkov – nástupníkov do chodu podniku odporúčajú podnikatelia už v detstve. Podľa skúseností, vytváranie vzťahu potomkov k rodinnému podniku nenásilnou formou je kľúčom k zavŕšeniu úspešnej generačnej výmeny. Poskytnúť možnosť študovať v zahraničí, absolvovať stáž v inom podniku alebo aj možnosť vyskúšania si práce v inom podniku po ukončení štúdia v dĺžke niekoľkých rokov rozvíja schopnosti a zručnosti nástupníka, ktorý následne môže priniesť rodinnému podniku nové nápady na jeho rozvoj a zlepšenie vnútorných procesov.

Zástupcovia nastupujúcej generácie sa vyjadrili, že na nich boli zo strany zakladateľov podnikov kladené vyššie nároky na kvalitu práce a zodpovednosť k práci ako od rádových zamestnancov. Vyzdvihli však, spôsob začlenenia potomkov do rodinných podnikov formou prenesenia časti zodpovednosti s kombináciou zvládania základných povinností a možnosti práce na vlastnom projekte súvisiacom s rozvojom rodinného podniku.

V súvislosti so zapájaním potomkov do rodinného podnikania, by podnikatelia uvítali zmenu právnej úpravy v tom zmysle, aby výkon drobných prác prideľovaných svojim deťom, ktoré ešte nedovŕšili 15 rokov a neukončili povinnú školskú dochádzku nebol nelegálnou prácou. V takýchto prípadoch nejde o výkon závislej činnosti ako u klasického zamestnanca, ale skôr o vytváranie hodnôt. Priestor na legislatívne zmeny sa vytvára v právnej úprave zamestnávania rodinných príslušníkov v Zákonníku práce a súvisiacich právnych predpisov. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku rodinné podniky sú prevažne malými podnikmi, ktoré nemajú finančné prostriedky nazvyš, navrhujú niektorí podnikatelia zníženie nákladov na zamestnanca, ktorý je v pozícii člena rodiny.

S generačnou výmenou súvisí aj dedenie a procesy naň naviazané. Podľa skúseností niektorých podnikateľov kvalita poskytovaných služieb notárov v dedičskom konaní, v ktorom pozostalosťou je podnik nie je postačujúca. Namietajú rýchlosť priebehu dedičského konania a nedostatočné prepojenie notára s rôznymi registrami napr. bánk a iných inštitúcií prostredníctvom elektronickej formy. Pri náhlom úmrtí vlastníka podniku dochádza k zablokovaniu bankových účtov, rieši sa otázka uvoľnenia finančných prostriedkov na poskytnutie miezd zamestnancov, vyplatenie faktúr dodávateľom a podobne, čo si vyžaduje promptnú súčinnosť notára.

Ako je potrebné nastaviť si procesy v podniku pre prípad náhleho úmrtia alebo indispozície  vlastníka podniku? Podnikatelia rodinných podnikov odporúčajú:

• myslieť na možný vznik takejto situácie včas;
• spísať závet už počas života;
• vypracovať plnomocenstvo na zastupovanie pre niektorého z členov rodiny, aby bol v takej situácií zabezpečený chod podniku;
• raz ročne si s členmi rodiny prejsť informácie o výkonnosti podniku, informácie, v ktorých bankových inštitúciách ma podnikateľ vytvorené účty, aký hnuteľný a nehnuteľný majetok je súčasťou podniku, informácie o vzťahoch s dodávateľmi a obchodnými partnermi, informácie o kľúčových zamestnancoch a pod.;
• zmluvne si upraviť postavenie, právomoci a úlohy členov rodiny v rodinnom podniku.

Niektorí zakladatelia podnikov si zvolia právnu formu živnosti, pričom keď sa im podarí vychovať nástupníkov a pokračovateľov v podnikaní, majú záujem o zmenu právnej formy na s.r.o.. Slovenský právny poriadok neumožňuje zmenu právnej formy zo živnosti na s.r.o., nakoľko na tieto formy podnikania sú naviazané účtovníctvo, daňové a odvodové povinnosti, ktoré sa odlišujú. Z uvedených dôvodov podnikateľom pri prevode majetku v rámci rodiny vznikajú dodatočné náklady. Rodinný podnikatelia, by uvítali takú právnu úpravu, ktorá by pri týchto transakciách zohľadnila postavenie členov rodiny.

Právna úprava majetkového nástupníctva v rodinnom podnikaní by sa mohla inšpirovať fungujúcim inštitútom “zvereneckého fondu“, ktorý v Českej republike už funguje a umožňuje rodinám majetok patriaci do rodinného podniku efektívne spravovať. Poľska právna úprava ponúka pre prípad smrti vlastníka podniku určenie si členmi rodiny správcu podniku, počas priebehu dedičského konania.

Zloženie rodinných podnikov je rôzne. Môže ísť o podnik, ktorého zakladateľmi sú manželia, o podnik, ktorého zakladateľmi sú súrodenci alebo o podnik, ktorého zakladateľmi sú rodič/rodičia pričom do podnikania neskôr pristupujú deti. Nájdu sa aj  prípady spoločného podnikania starých rodičov a vnúčat, prípadne zapájanie do podnikania členov vzdialenejšej rodiny. Rodinné podnikanie sa od bežného podnikania vyznačuje špecifickosťou vzťahov, rodinných väzieb, pocitom stability, zodpovednosťou a vzájomnou dôverou členov rodiny. Účastníci diskusie sa zhodli na tom, že vedenie rodinného podniku v konečnom dôsledku zasahuje do veľkej miery aj do osobného života, čo je podľa nich tiež špecifikom rodinného podnikania.

Zdroj: http://monitoringmsp.sk/2019/11/28/rodinne-podnikanie-v-sr-skusenosti-a-prilezitosti/