Dobrý pekár

Komárňan Štefan Földes je nielen dobrým podnikateľom, ale aj výborným pekárom a aktívnym funkcionárom cechu pekárov i zväzu živnostníkov.

„Keď je veľa práce, tak je dobre,“ hovorí pekár Štefan Földes, ktorého len pred pár dňami ocenila porota spoločnosti Metro titulom Podnikateľ roka 2015. Pekáreň, to je v jeho prípade budík o štvrtej ráno, aby už o piatej mohol pripraviť tovar na predaj. „Ľudia, ktorí chodia skoro do práce, si už pred šiestou kupujú u nás pečivo na desiatu a obed,“ vysvetľuje svoje vstávanie ešte pred brieždením. Majster pekár Š. Földes musí ale okrem svojej pekárne denne myslieť aj na množstvo iných vecí. Je členom predstavenstva Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska, no najnovšie aj viceprezidentom Slovenského živnostenského zväzu.

Dobrý podnikateľ

Známy pekár Štefan Földes nebol prvým Komárňanom v ankete o podnikateľa, ktorý sa okrem čestnej práce venuje aj dobročinnosti. Minulý rok sa o tento titul uchádzal cukrár Zoltán Kollár. A bol to práve on, spolu s Gáborom Kertészom, kto Š. Földesa do súťaže tento rok nominoval. „Nie, nie, ja som maličký,“ oponoval im vtedy. No aj keby sa na hlavu postavil, inak by to zrejme nedopadlo. Lepšieho vraj totiž nenašli. Napokon sa ukázalo, že mali pravdu a našli toho najlepšieho na celom Slovensku. „Pán Földes ukážkovým spôsobom naplnil to, čo pre nás pojem dobrý podnikateľ znamená. Je to človek, ktorý do podnikania dáva nielen čas, úsilie a kapitál, ale tiež srdce a ochotu meniť svoje okolie k lepšiemu,“ povedal k rozhodnutiu poroty jej člen a manažér komunikácie spoločnosti METRO Martin Jaroš. „Ja som v úspech ani neveril,“ tvrdí dnes Štefan Földes. Po vyhlásení výsledku potreboval chvíľu, aby ho predýchal.

Ocenenie so sebou prináša aj finančnú odmenu 5000 eur pre víťaza. Tú by Štefan Földes chcel investovať do ďalších dobročinných akcií: „Nechať si to, by nebolo fér. Som rád, že budem môcť okrem svojho času investovať aj tieto peniaze.“

Slovo podnikateľ má na Slovensku kvôli viacerým špekulantom, podvodníkom, či dokonca mafiánom zlý cveng. „V prvom rade sa snažím byť človekom, tak ma to učili odmala. A keď je treba, keď ma zavolajú, rád idem pomôcť,“ hovorí podnikateľ roka. Jeho pomoc a osveta sa točí najmä okolo chleba a jeho pečenia. Zapája sa aj do akcií občianskeho združenia Porte. Napečie trebárs pre rodiny, ktoré pomoc naozaj potrebujú, alebo pre bezdomovcov. Tých sa s ďalšími aktivistami snažia priviesť k akým takým pracovným návykom. Upratujú s nimi napríklad komárňanské bašty a ich okolie. „Mnohí ľudia bezdomovcov odsudzujú, ale treba im dať aspoň troška najesť,“ myslí si Š. Földes.

Cesto žije

Najradšej však chodí s prenosnou pieckou medzi deti a ukazuje im krásy pekárskeho remesla. V súčasnosti totiž mladí nemajú o remeslá takmer vôbec záujem a on by ho chcel v mládeži vzbudiť. „Najsmutnejšie je, že pekárske školy rad radom zatvárajú. Všetci chcú byť manažéri,“ tvrdí. Ako podpredseda živnostenského zväzu a člen cechu pekárov má tento poznatok z prvej ruky. A v okolitých štátoch tomu nie je inak.

Pečenie chleba ale deti veľmi baví. „Múka je mŕtva. Z nej urobíme kvások a oživíme ho droždím. Cesto dýcha, kysne, tvoria sa bublinky. S deťmi z neho urobíme napríklad slimáčikov, posypeme ho sezamom, dáme piecť a výsledok zjeme,“ usmieva sa. Keď sa potom detí pýta, ktoré z nich by chcelo byť v budúcnosti pekárom, všetku ruky smerujú nahor. Veľkú radosť z pečenia napokon majú aj rodičia detí, ktorým výrobky ich detí zabalia. Neraz sa potom stane, že sa deti chcú k pečeniu ozaj vrátiť, vyskúšať si ho doma, alebo priamo v pekárni. Či sa ale detské nadšenie prenesie aj do profesijnej lásky, uvidíme až za niekoľko rokov.

Bojujú so štátom

Pri výpočte aktivít a povinností Štefana Földesa nám napokon nestačí jediná ruka. Aj počas nášho rozhovoru mu zvonil služobný telefón sedemkrát. V Komárne totiž nastal v piatok malý chaos pre nedostatok knedlí. Hneď po ukončení interview sa spolu so svojimi ľuďmi pustil do ich výroby. Okrem práce a dobročinnosti však má majster pekár funkcionárske povinnosti. „Vždy ma niekam dotlačia,“ smeje sa. Pred dvadsiatimi rokmi ho oslovili, či by nechcel do cechu pekárov. Takmer okamžite sa ocitol v predstavenstve. „Tento rok mi volali počas dovolenky, že by som mal kandidovať za viceprezidenta živnostníckemu zväzu. Vraj to nik iný robiť nemôže,“ smeje sa muž, ktorý len ťažko povie nie. A hoci najprv váhal, za viceprezidenta kandidoval. Zvolili ho – jednohlasne.

Z tejto pozície sa teraz snaží pomáhať všetkým slovenským podnikateľom, naposledy pri kauze Váhostav. „Dalo by sa povedať, že bojujeme s vládou. Navštívili sme napríklad ministerstvo spravodlivosti s tým, že faktúry často meškajú aj pol roka, či by sa to nedalo klasifikovať ako trestný čin,“ spomína. Smutne ale dodáva, že odpoveďou im bolo, nech nebláznia, veď by boli väzenia plné. To ale nie je jediný problém, s ktorým sa živnostníci musia podľa Š. Földesa pasovať. Po niekoľko desaťročí dlhej a náročnej práci totiž príde dôchodok. A ten majú nižší ako takí, ktorí celý život nič nerobili. „Pridali im desať eur,“ krúti hlavou nad výsledkom ich snahy v tomto smere.

Vrásky na čele mu robí aj systém verejných obstarávaní. Vždy totiž rozhoduje najnižšia cena a tú majú často nekvalitné výrobky z obrovských pekární. V Hurbanove sa nachádza posledný domov dôchodcov, ktorý v okrese odoberá pekárenské výrobky od malej pekárne. „Ak je v závine z reťazca 15 deka plnky a z toho je polovica strúhanka, samozrejme, že bude lacnejší! S tým ja súťažiť nemôžem. Nemôžem a ani nechcem. Naši dôchodcovia si ale takéto nekvalitné jedlo nezaslúžia,“ je presvedčený. V tomto smere sa však črtá zmena zákona ako svetielko nádeje. Vďaka nemu by vo verejnej správe mohli preferovať kvalitu pred nízkou cenou.

Pečené jablko

Pekáreň, ktorú Š. Földes vlastní spolu so svojím švagrom Kolomanom Kraslanom, produkuje nielen pekárenské výrobky, ktoré môžeme označiť za kvalitné, ale aj výherné. Ich pečivo získalo už približne päťdesiat ocenení. Mnohé pritom vyhral syn Štefana Földesa, ktorý potvrdil známe pravidlo o jablku, čo nepadá ďaleko od stromu. „Keď sme začínali s podnikaním, mal 14 rokov. To je čas, kedy sa mladý človek začína rozhodovať, ktorým smerom sa v živote vyberie,“ spomína. Keďže bývali blízko pekárne, Földes junior sa do otcovej a strýkovej práce často zatúlal. „Veľmi ho to remeslo zaujalo a doslova ho žerie. Povyhrával toho toľko, že ho na súťaže už nechcú ani púšťať“ smeje sa majster pekár.

Úspech dosahuje pekáreň s mnohými svojimi výrobkami u nás, aj v zahraničí. Mnohé sú označené značkou kvality Gold, bodujú aj ich Myjavské tvarohové buchty s hrozienkom vnútri, alebo populárne Bratislavské rožky. Tie sú dielom pekára Scheuermanna z roku 1785. Na margo týchto pochúťok dostáva Štefan Földes často otázku, či nevymyslí aj nejaké komárňanské špeciálne pečivo. Malo by obsahovať klobásu? Mohlo by štekliť jazyky paprikou? Alebo by malo byť sladké? „Veľa nad tým rozmýšľam a určite niečo vymyslím. Nie som predsa horší ako Scheuermann,“ smeje sa. Potvrdil to napríklad aj netradičnou stavbou z pečiva. Repliku komárňanskej radnice z cesta zaujal na chlebovom festivale. Ani by sa jej ale nezúčastnil, nebyť jeho vnučky, ktorá bola v súťaži vyrezávania z ovocia najlepšia spomedzi 154 detí. „Do noci vyrábala hranolčeky z jablka, nechcela ísť spať, kým to nebude dokonalé,“ spomína. On sám vtedy bojoval s „neposlušnou“ radnicou z cesta. Neustále sa mu na nej čosi lámalo, dačo krútilo a už to chcel vzdať. Keď ale videl vnučkin úspech, našiel vôľu pokračovať a vyplatilo sa, umiestnil sa na skvelom treťom mieste.

Najviac zo všetkých ocenení si ale Š. Földes váži práve to posledné. „Je to akoby za moje celoživotné úsilie. Nehodnotí to výrobok, ale mňa,“ hovorí. Pritom, úplne na začiatku, mu veľmi neverili. Keď odišiel podnikať z komárňanskej veľkopekárne, jej riaditeľ mu hovoril, že dlho neprežije. „Vravel mi, že ma zničia. No a dnes sídli v ich budove káblovka,“ uzatvára úspešný a hlavne dobrý podnikateľ roku 2015.

(Tomáš Kottra)

Zdroj: ahojkomarno.sk - http://ahojkomarno.sk/dobry-pekar/