Vyhlásenie zo Snemu Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ)

Dátum konania:    26. máj 2017
Miesto konania:    Bratislava

V Bratislave sa konal slávnostný snem Slovenského živnostenského zväzu, na ktorom si delegáti živnostenských spoločenstiev a cechov pripomenuli 25. výročie tejto významnej organizácie živnostníkov a malých podnikateľov na Slovensku.
Zároveň aj volebný snem hodnotil svoju činnosť za roky 2013-2016 a výsledky hospodárenia v roku 2016 a schválil návrh hlavných zámerov činnosti a rozpočet na rok 2017.
Dopoludnia sme privítali hostí. Osobitne si vážime, že prijali pozvanie a zúčastnili sa Jana KIŠŠOVÁ, poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, Miroslav KUSÝ, starosta Bratislava-Nové Mesto, Rastislav CHOVANEC, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR a Ján DUTKO, riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR.

Privítali sme aj zástupcov partnerských organizácií, t.j. Daniela JASLOVSKÁ, predsedníčka Slovenskej živnostenskej komory, Martin HOLÁK, generálny riaditeľ agentúry pre rozvoj a podporu MSP Slovak business agency a Jozef RUŽANSKÝ, člen Generálnej rady Združenia podnikateľov Slovenska. V tejto časti sme hodnotili podmienky podnikania živnostníkov a malých podnikateľov, boli diskutované aktuálne problémy a možnosti pre zlepšenie.
Stanislav ČIŽMÁRIK, prezident SŽZ vo svojom referáte konštatoval, že Slovensko doposiaľ nevyužilo svoj potenciál pre rozvoj ekonomiky, ktorý živnostníci a malí podnikatelia predstavujú.

Slovenský živnostenský zväz sa iniciatívne zaujíma o legislatívny rámec podnikania. Požadujeme ďalšie úpravy zákona o reštrukturalizácii, ktorý je potrebné doladiť tak, aby nebol nástrojom na záchranu veľkých firiem pri súčasnej likvidácii mikropodnikateľov. Druhotná platobná neschopnosť sa prenáša z akcioviek s limitovaným ručením a nulovým dosahom na majiteľov či manažment, na malých podnikateľov s neobmedzeným ručením, s mimoriadne negatívnym dopadom na ich ďalšiu životnú existenciu.

Novou hrozbou pre živnostenský stav, no zároveň aj príležitosťou, je tzv. kolaboratívna alebo inak povedaná zdieľaná ekonomika.  Slovenský živnostenský zväz sleduje pod drobnohľadom, ako budú nastavené pravidlá hry v zdieľanej ekonomike a trvá na tom, aby sa zabránilo jej zneužívaniu. Dôsledkom tohto zneužívania je často čierna práca,  cenový dumping a daňové a odvodové podvody.

Za obdobie posledných piatich rokov trend naznačuje výrazný pokles stredných a malých podnikov a rast počtu mikrofiriem. To je jednoznačný signál preto, aby predstavitelia štátnej a verejnej správy  vytvárali vhodný legislatívny, pracovný a spoločenský priestor pre malého podnikateľa, ktorý sa sám zamestnáva, dáva prácu ľuďom vo svojom okolí a spravidla prejavuje aj veľký záujem o svoje sociálne okolie a rozvoj obcí, v ktorých pôsobí.

Na volebné obdobie 2017-2021 boli  za členov Prezídia SŽZ zvolení: Stanislav Čižmárik za prezidenta SŽZ, Ján Pálenčár za 1. viceprezidenta SŽZ (Národná asociácia realitných kancelárií), za viceprezidentov SŽZ:  Štefan Földes (Cech pekárov a cukrárov Západného Slovenska), Ladislav Konkoly (Cech maliarov Slovenska), Branislav Masár (Cech TAXI Bratislava), Tibor Pásztor (Cech podlahárov Slovenska), Bystrík Pripko (Cech kamenárov Slovenska), Jozef Vážny (Asociácia správcov registratúry).  Za členov Dozornej rady SŽZ boli zvolení: Zuzana Jakabíková, Anna Škublová a Milan Kotvas, predseda.

Delegáti schválili hlavné zámery SŽZ pre ďalšie skvalitňovanie podmienok podnikania pre živnostníkov a malých podnikateľov, remeselníkov, v ktorých najmä:

1.    Požadujeme zrušenie alebo významnú zmenu zákona o reštrukturalizácii, nakoľko súčasný legislatívny stav je výrazne v neprospech malých a stredných podnikateľov a tak ako sa dnes vykonáva, možno zachráni jednu firmu, ale privedie do problémov a zlikviduje  mnoho ďalších.

2.    SŽZ so znepokojením sleduje tlak vlády na presun remeselných živností do voľných, alebo ohlasovacích živností. Požadujeme nápravu v tejto oblasti v záujme zachovania kvality remesla.

3.    Požadujeme, aby bol legislatívne vymedzený priestor pre štandardné a podnikateľsky vyvážené fungovanie zdieľanej, alebo tzv. kolaboratívnej ekonomiky. Sme znepokojení zneužívaním názvu zdieľaná ekonomika na obyčajné podvodné podnikanie, ktoré poškodzuje poctivých podnikateľov. Je potrebné dohliadať na dodržiavanie všeobecne záväzných daňových a odvodových povinností, ďalej na ochranu spotrebiteľa, ako aj na plnenie odborných náležitostí poskytovateľov služieb zdieľanej ekonomiky.

4.    Navrhujeme zvýšiť maximálnu výšku obratu pre uplatnenie 60% paušálnych výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov, zhodne s úrovňou obratu pre povinnú platbu DPH, čím sa obsiahne väčšia skupina podnikateľov.

5.    V súlade s koncepciou „Učiace sa Slovensko“ navrhujeme zaviesť  do vzdelávacieho systému majstrovské vzdelávanie a zavedenie majstrovských skúšok do systému kvalifikačného rámca.

6.    Pre vyvážené podnikateľské prostredie je potrebné odstrániť neúmerný tlak na najnižšiu cenu a   zaviesť kritériá kvality vykonávaných prác a serióznosti firmy do všetkých druhov obstarávaní. V zahraničí je bežné, že najdrahšia a najlacnejšia ponuka sa zo súťaže vylučujú, čo vedie k serióznosti pri vystavovaní ponúk.

7.    Požadujeme zákonom upraviť:
a) splatnosť faktúr, min. v oblasti stavebníctva, ale aj v iných oblastiach, má byť zákonom stanovená na max. 30 dní bez možností zmluvnej dohody.
b)  špekulatívne neuhradenie faktúry voči fyzickej osobe – podnikateľovi má byť vnímané ako trestný čin, podobne ako krádež.  Je potrebné legislatívne posilniť možnosti vymáhania neuhradených pohľadávok fyzickej osobe-podnikateľovi a radikálne riešiť vymožiteľnosť úhrady faktúr.
c) možnosť vykonať úhradu DPH až po zaplatení faktúry bez ohľadu na výšku obratu živnostníka.

8.    Požadujeme, aby sa uskutočňovali účinné opatrenia na zamedzenie čiernej práce a to najmä sústavnými, opakovanými kontrolami v oblasti stavebníctva.

9.    Požadujeme zrušiť povinný odvod do garančného fondu vo výške 4,75% pre fyzické osoby podnikateľov, mikropodniky a malé podniky (nakoľko inštitút hromadného prepúšťania sa  u nich nedá uplatniť a tak sú prispievateľom pre veľké spoločnosti).

10.   Požadujeme upraviť daňovú sadzbu dane z príjmov FO v prípade základu dane prevyšujúceho 35.000 EUR na  úroveň 19%. Toto odstráni súčasné demotivačné hranice základu dane z príjmov FO, keď  je fyzická osoba – podnikateľ s prosperujúcim podnikom  „postihovaná“ najvyššou daňovou sadzbou (25%), pričom právnické osoby majú max. hranicu pri 21%.

Delegáti Snemu Slovenského živnostenského zväzu