Vyšší paušál môžete využiť až v tomto roku

Ak si chcete za minulý rok znížiť daň ako živnostník, máte na výber viacero možností. Nezabudnite na odpočítateľné položky ani na to, že ak ste zarobili viac ako 5 298 eur, neminú vás popri dani ani sociálne odvody. Radí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska

1. Platenie odvodov pri živnosti

Kedy budem platiť sociálne odvody za príjmy z podnikania za rok 2016? Ak ste v roku 2016 zarobili v hrubom viac ako 5 298 eur, povinné sociálne odvody do Sociálnej poisťovne vás v budúcom roku pravdepodobne neminú (teda ak plánujete podnikať ako SZČO aj po 30. júni 2017). Prípadne prerušte živnosť, predĺžte si termín na podanie priznania alebo prejdite na eseročku a zamestnajte sa v nej za minimálnu mzdu. Ak ešte len začínate so živnosťou v roku 2017, nemáte povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne až do 30. júna roku nasledujúceho po roku, v ktorom ste začali podnikať.

2. Skutočné výdavky podnikateľa

Som živnostník a neviem, ako si uplatním skutočné výdavky. Sú tam nejaké obmedzenia? Ak si uplatníte skutočné výdavky, môžete účtovať v jednoduchom či podvojnom účtovníctve alebo viesť daňovú evidenciu. Ak vediete jednoduché účtovníctvo či daňovú evidenciu, do daňových výdavkov vám pôjde len to, čo ste fyzicky uhradili v hotovosti alebo bankovým prevodom. Pozor na novinku. Za daňový výdavok nebude uznaný náklad spojený s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom poskytnutým na základe zmluvy o výpožičke. Ak si živnostník na podnikanie požičiaval hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, napríklad automobil na základe zmluvy o výpožičke, mohol si uplatniť v daňových výdavkoch náklady na spotrebované pohonné látky, parkovné, údržbu vozidla. Takéto výdavky od nového roku 2017 nebude možné uznať za daňové.

3. Zvýšenie paušálu pri živnostníkoch

Ktoré sú hlavné zmeny pre živnostníkov v tomto roku? Od januára 2017 sa minimálny mesačný vymeriavací základ zvýšil na sumu 441,50 eura, čo znamená, že odvody do zdravotnej poisťovne sú 61,81 eura a do Sociálnej poisťovne 146,35 eura. Mesačne tak samostatne zárobkovo činnej osobe stúpli minimálne odvody o 5,90 eura. Tiež došlo k zvýšeniu paušálnych výdavkov pre samostatne zárobkovo činné osoby zo 40 percent na 60 percent, maximálne z 5 040 eur ročne na 20 000 eur ročne. Zrušil sa maximálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie, ktorý bol predtým 4 290 eur mesačne a 51 480 eur ročne. Odvody sa platia zo skutočne dosiahnutých príjmov a vymeriavacích základov bez obmedzenia.

4. Položky znižujúce daň

Ktorými položkami si môžem v daňovom priznaní znížiť základ dane ako živnostník? Využiť môžete nezdaniteľnú časť základu dane na vás ako daňovníka za rok 2016, a to 3 803,33 eura (ak váš základ dane je rovný a nižší ako 19 809 eur). Ak budete mať vyšší základ dane, použijete vzorec: 8 755,578 mínus (základ dane : 4), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Ak váš základ dane presiahne 35 022,32 eura, nezdaniteľná časť na vás bude nula. Ak ste ženatý alebo vydatá, ešte si môžete odpočítať nezdaniteľnú časť na manželku alebo manžela, a to 3 803,33 eura. V prípade, že má manželka/manžel vlastný príjem, základná suma nezdaniteľnej časti sa znižuje o vlastný príjem manželky/manžela. Keď ste vlani platili dobrovoľné príspevky do II. piliera, môžete si odpočítať ako nezdaniteľnú sumu do dvoch percent základu dane, maximálne však 1 029,60 eura. Odvádzali ste príspevky do III. piliera? 180 eur si môžete uplatniť, ak ste vlani tieto príspevky zaplatili na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe jej zmeny, ktorou sa zrušil dávkový plán. Lívia Šunová, marketingová riaditeľka Edenred

5. Výdavky na stravné

Gastrolístky patria medzi časté výdavky na stravné v roku 2016. S akými častými otázkami sa stretávate, či už u živnostníkov alebo zamestnávateľov? Klienti sa často pýtajú, aká je najvýhodnejšia nominálna hodnota stravovacej poukážky na rok 2017. Pre živnostníkov je vo výške 4,50 eura. Živnostníci/SZČO si môžu znížiť základ dane o plnú výšku stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín za každý odpracovaný deň. Prostredníctvom stravovacích poukážok či stravovacej karty si tak živnostníci/SZČO môžu znížiť základ dane až o 1 111,50 eura za rok (pri odpracovaní 247 pracovných dní v roku 2017 x 4,50 eura). Podmienkou je, že živnostníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti a neuplatňuje si výdavky na stravovanie iným spôsobom. Pre zamestnávateľa je najvýhodnejšie poskytovanie stravovacej poukážky zamestnancovi v nominálnej hodnote 4,50 eura. Zamestnávateľ si môže uplatniť daňový výdavok vo výške zákonom uznanej maximálnej hodnoty 2,48 eura, čo predstavuje 55 % z hodnoty tejto poukážky.

6. Preukázanie výdavkov

Ako môžu živnostníci preukázať uplatnené výdavky na stravovanie? Náklady na stravovanie môže živnostník/SZČO preukázať aj faktúrou za nákup stravovacích poukážok či stravovacích kariet, čo je administratívne najjednoduchší spôsob. Výhodou stravovacích poukážok č kariet je, že nie je potrebné osobitne dokladovať každý jeden pokladničný bloček za stravovanie. Zároveň platí, že im súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti a že si nemôžu výdavky na stravovanie uplatňovať iným spôsobom.

7. Preukázanie výdavkov

Ak živnostník nakúpil stravné lístky napríklad v marci 2016 na celý rok, môže si ich dať do výdavkov celého roka, teda aj spätne za tri mesiace? V zmysle aktuálneho výkladu Finančnej správy nie je možné znížiť si základ dane o spätne nakúpené stravné lístky. Najčastejšou chybou je práve to, že podnikatelia si kupujú stravovacie poukážky za už uplynulé časové obdobie. V takomto prípade je však zrejmé, že stravné lístky nebolo možné použiť na stravovanie v predchádzajúcom období, keďže ich podnikateľ nemal k dispozícii. To znamená, že o spätne nakúpené stravné lístky si už podnikatelia nemôžu znížiť základ dane. Čo sa týka obdobia, na ktoré sa stravné lístky zakúpia, odporúčame zvážiť praktickú stránku veci a objednať si poukážky na niekoľko mesiacov dopredu. Zamedzí sa tomu, že si podnikateľ spomenie neskoro a zakúpi si poukážky až po začiatku mesiaca a nebude tak mať možnosť uplatnenia výdavkov za dni, keď poukážky k dispozícii nemal.

8. Chyby v praxi

V čom často robia živnostníci chyby pri výdavkoch? V prípade, ak je podnikateľ – fyzická osoba zároveň zamestnancom a u zamestnávateľa mu vzniká nárok na stravné, nemôže si uplatňovať stravné ako podnikateľ. Ďalej sa stáva, že podnikatelia – fyzické osoby nevedia preukázať počet odpracovaných dní, a tým ani sumu stravného, ktorú si chcú uplatniť vo svojich výdavkoch. Treba zdôrazniť, že v čase svojej dovolenky alebo pracovného voľna si podnikatelia stravné do výdavkov uplatniť nemôžu. To, že v daný deň vykonávali podnikateľskú činnosť, možno napríklad zdokladovať knihou jázd so služobnou cestou, dodacími listami potvrdenými odberateľmi, faktúrou vystavenou za svoju činnosť práve v deň uplatnenia stravného vo výdavkoch.

9. Stravné za víkend

Môže si živnostník zakúpiť stravné lístky na 30 dní dopredu, ak má nasledujúci mesiac 30 dní a bude pracovať aj v sobotu a v nedeľu? Ako to má zdokladovať? Živnostník/SZČO si môže dať do nákladov stravné aj za sobotu i nedeľu, avšak v takom prípade je povinný preukázať, že skutočne odpracoval ten kalendárny deň, na ktorý si uplatňuje daňový výdavok na stravovanie. To, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť a dosahoval tým zdaniteľný príjem, možno napríklad zdokladovať e-mailovou komunikáciou, knihou jázd so služobnou cestou, dodacími listami potvrdenými odberateľmi, faktúrou vystavenou za svoju činnosť práve v deň uplatnenia stravného vo výdavkoch a pod.

10. Výdavky na služobnej ceste

Ak živnostník ide na 4 hodiny na služobnú cestu, kde si uplatní cestovné náhrady, môže si v danom dni uplatniť aj stravný lístok? Aj v roku 2017 si môže živnostník uplatniť v daňových výdavkoch stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Podmienkou zostáva, že mu súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo si neuplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste. Zákon o dani z príjmov v prípade živnostníka totiž neumožňuje posudzovať nárok na stravné vzhľadom na čas uplynutý na pracovnej ceste a v mieste obvyklého miesta výkonu podnikateľskej činnosti. Pri výkone závislej činnosti je nárok na stravovanie upravený Zákonníkom práce. Ten stanovuje, že v prípade, ak zamestnanec v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny, vzniká mu nárok na stravovanie.

11. Daňové kontroly

Na čo sa zameriavajú daňové kontroly, pokiaľ ide o stravné vo výdavkoch? Daňové kontroly v súčasnosti najčastejšie vykonávajú kontrolu uplatňovania dane z pridanej hodnoty. V tomto prípade sú časté chyby pri poskytovaní stravovania priamo zamestnávateľom alebo v kantínach, pri poskytnutí ktorej vzniká daňová povinnosť. V tomto ohľade sú výhodné stravovacie poukážky, ktoré nie sú v roku 2017 predmetom DPH a pri ich využívaní sa zamestnávateľ vyhne daňovým rizikám. Pri kontrolách dane z príjmov správca dane skúma, či zamestnancom alebo živnostníkom skutočne vznikol nárok na stravné alebo stravovanie – či boli poukážky poskytnuté zamestnancom v súlade so Zákonníkom práce a či v prípade podnikateľa boli považované za daňový výdavok za odpracované kalendárne dni. Rovnako sa skúma, či v prípade poskytnutia stravovacích poukážok neboli poskytnuté aj cestovné náhrady. Pri stravovacích poukážkach je pomerne jednoduché uplatnenie daňových výdavkov s výhodou, že nejde o plnenia podliehajúce DPH, ani v prípade zamestnancov o zdaňovaný benefit. Pri kontrolách inšpektorátom práce a daňovým úradom sa často zistí, že poukážky sú zamestnancom poskytované "pozadu". V takomto prípade správca dane nepovažuje výdavky za daňové a inšpektorát práce zväčša ukladá pokuty. Dušan Peško, CÍGLER SOFTWARE

12. Softvér upozorní na chyby v priznaní

Ako môže správny softvér pomôcť pri podávaní daňových priznaní za rok 2016? Softvér môže daňovníkom ušetriť čas a upozorniť na prípadné chyby. Profesionálnym účtovníkom môže ušetriť množstvo práce tým, že dokáže prevziať údaje z účtovníctva a zostaviť z nich daňové priznanie, ktoré sa potom dá doplniť a upraviť. Často sa stáva, že daňové priznanie nie je iba vypísanie tlačiva, ale tvorí sa postupne, dopĺňajú sa doň údaje, práca sa musí prerušiť, uložiť a potom sa v nej pokračuje. V tomto je softvér neoceniteľný, umožňuje daňové priznanie tvoriť postupne, upravovať ho a keď je hotové, až potom ho odoslať. Kvalitný softvér automatizuje prácu pri zostavovaní daňového priznania, sám dopočítava niektoré hodnoty a kontrolné súčty a, samozrejme, upozorňuje na chyby, ak používateľ do riadka daňového priznania zadá hodnotu, ktorá nie je prípustná.

13. Funkcionality systému

Aké zaujímavé funkcionality môže ponúknuť, aby nás vopred upozornil na chybu? Softvér pre daňové priznania je vybavený niekoľkými kontrolami. Overuje napríklad, či sú zadané hodnoty prípustné, aby ste nezadali záporné číslo tam, kde ma byť kladné, alebo aby boli hodnoty zadané v povolenom rozsahu. Potom overuje, či sú čísla v počítaných riadkoch a kolónkach daňového priznania spočítané správne, a či sú výpočty prípustné. Takisto softvér upozorní na dôležité skutočnosti, napríklad či daňovníkovi vyplýva povinnosť platiť preddavky na daň, ak áno, tak v akej výške, a či štvrťročne alebo mesačne.

14. Vedenie evidencie živnostníka

Malí živnostníci si spravidla vedú len daňovú evidenciu – potrebujú aj oni účtovný softvér? Aj vedenie daňovej evidencie pomocou softvéru môže mať výhody. Ak si živnostníci nevedú účtovníctvo, iste potrebujú mať prehľad o zákazníkoch, faktúrach a platbách. Pre nich môže byť výhodné využívať niektoré z mobilných online aplikácií práve na tieto účely. Napríklad iDoklad a podobné cloudové programy stoja pár eur mesačne a dokážu vystavovať faktúry, posielať upomienky alebo informovať účtovnú kanceláriu o nových faktúrach, a to sú výhody, ktoré živnostníkov odbremenia od nosenia dokladov k účtovníkovi.

15. Paušál či skutočné výdavky

Vie softvér správne viesť účtovníka v tom, či sa mu oplatí skôr paušál alebo skutočné výdavky? Áno, väčšina kvalitných programov dokáže používateľa upozorniť na skutočnosť, či sa oplatí paušál alebo skutočné výdavky, rovnako ako upozorní napríklad na prekročenie obratu nad hranicu, pri ktorej je potrebné zaregistrovať sa ako platiteľ DPH.

16. Reakcia na legislatívne zmeny

Od roku 2017 sa zvyšuje paušál u SZČO zo 40 na 60 %. Sú na to moderné softvéry správne vybavené a aktualizované? Každý softvér na trhu reaguje na legislatívne zmeny a aktualizuje sa tak, aby fungoval v súlade so zákonom. Táto zmena je pomerne jednoduchá, stačí prepísať hodnotu % v nastavení programu, dá sa to urobiť ručne, alebo na to postačí zákazníkom malý programový update. Živnostníci by sa mali dať hlavne pozor na zmeny, ktoré na prvý pohľad v program nevidno, alebo musia sa nimi riadiť. Aktuálne napríklad zmeny zákona o DPH a prenesenie povinností pri dodaní stavebných prác a tovaru s inštaláciou či montážou.

17. Aktualizácia v softvéri

Ako často sa takéto systémy aktualizujú a ako dokážu reagovať na nové znenia zákonov? Napríklad, ak je dnes zaznamenaná legislatívna zmena v Zbierke zákonov, kedy sa to obnoví v softvéri? Účtovný softvér sa aktualizuje tak často, ako sa menia zákony, teda niekoľkokrát ročne. Ako dodávateľ sledujeme legislatívu už počas prípravy, aby sme aktualizovaný softvér dodali zákazníkom v predstihu. Ak máme zdržanie, tak iba z toho dôvodu, že čakáme napríklad na zverejnenie oficiálnych tlačív alebo sprístupnenie elektronických služieb portálov štátnej správy. Radí Ján Marônek, vedúci právneho oddelenia spoločnosti M2 Business

18. Podnikanie živnostníka

Na čo si mám dať ako živnostník pozor v roku 2017, ak popritom podnikám aj na eseročku? Nutné je dávať pozor, aby optimalizácia nebola "za hranicou". Treba dbať na to, aby fakturácia medzi spriaznenými, majetkovo prepojenými a blízkymi osobami prebiehala za trhové ceny (kľúč k tomu, čo je trhové, by mala dať aj transferová dokumentácia). Zjavne účelové a fiktívne operácie nemusia byť v zmysle daňového poriadku daňovým úradom akceptované. Dokonca môžu byť postúpené na trestné stíhanie na účely skrátenia dane.

19. Výška zárobku

Od akej sumy platu sa mi oplatí prejsť na živnosť, dlhodobo, nielen prvý rok, ak by som si uplatňoval paušál? Osobne si myslím, že zhruba od 1 500 eur brutto, avšak len prvý rok. Následne je nutné uskutočniť prepočet, či by eseročka nevychádzala výhodnejšie. Tak ako som však už odpovedal Petrovi, je dôležité zvážiť aj aspekt straty ochrany Zákonníka práce, keďže sa váš vzťah k "zamestnávateľovi" zmení na obchodnoprávny.

20. Výhody podnikania oproti zamestnaniu

Pracujem ako technik v stavebnej firme. Mesačne zarábam 1 700 eur v hrubom. Oplatí sa mi prejsť na živnosť, pri nákladoch do 20 000 eur ročne? Z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia sa vám jednoznačne v prvom roku oplatí prejsť na živnosť. Inak povedané, z hľadiska financií je to výhodnejšie. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že momentálne ste v pracovnom pomere, teda ste chránený Zákonníkom práce ako zamestnanec (dovolenka, skončenie pracovného pomeru, iné práva, ktorá vám zákon dáva). Ak budete svojmu "zamestnávateľovi" svoje výkony fakturovať cez živnosť, tak sa váš vzťah s ním zmení z pracovnoprávneho na obchodnoprávny. Budete teda mať pozíciu podnikateľa bez práv, ktoré by vám inak Zákonník práce dal. Váš zamestnávateľ logicky bude naklonený prejsť s vami na systém fakturácie, keďže je to pre neho výhodnejšie. Treba si však zvážiť aj pracovnoprávne istoty a výhody, o ktoré môžete takouto zmenou spolupráce prísť.

(21.02.2017)

Zdroj: Hospodárske noviny, hnonline.sk; 21/02/2017; servisné prílohy; eronika Sokolová, Zuzana Kullová