Memo 144: Predsedníčka Komisie oznamuje opatrenia na riešenie cien energií a podporu MSP (oneskorené platby a zdaňovanie) v štátnom prejave o stave Únie

Vážení členovia SŽZ,

dovoľujeme si Vám zaslať informáciu z EU Komisie o opatreniach na riešenie cien energií a podporu malých a stredných podnikateľov.

Informácie sme získali priamo z EBC-Európskej konfederácie staviteľov, Bruselu, v ktorej sme aktívnym členom.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dňa 14. septembra predniesla v Európskom parlamente svoj Prejav o stave Únie (State of the Union address). Príhovor poskytol prehľad priorít Komisie na nadchádzajúce obdobie. Medzi ústrednými prvkami prejavu boli mimoriadne opatrenia, ktoré Komisia navrhuje na riešenie prudko stúpajúcich cien energie, spolu s osobitnými podpornými opatreniami pre MSP vrátane dlho očakávanej revízie smernice o oneskorených platbách.

Tri mimoriadne opatrenia na zmiernenie prudko stúpajúcich cien energií:

Po prejave predsedníčky von der Leyenovej, Komisia predstavila návrh nariadenia Rady (proposal for a Council Regulation) o núdzovom zásahu na riešenie vysokých cien energie zmiernením vplyvu vysokých cien elektriny na domácnosti a podniky. Príslušné otázky a odpovede(Q&A) o navrhovaných opatreniach boli tiež dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Komisia navrhuje tri kľúčové núdzové opatrenia: obmedziť príjmy výrobcov elektriny s nákladmi pod veľkoobchodnú trhovú cenu („inframarginálni výrobcovia“); zaviesť „dočasný príspevok solidarity“ na prerozdelenie časti neočakávaných ziskov určitých spoločností vyrábajúcich fosílne palivá; a stanoviť ciele na zníženie dopytu po elektrickej energii.

• Horná hranica 180 EUR/MWh: Komisia chce zaviesť limit na príjem sub-marginálnych výrobcov elektriny, aby členské štáty mohli zachytiť rozdiel medzi týmto limitom a skutočne dosiahnutým príjmom a následne ho prerozdeliť domácnostiam a firmám v ťažkostiach. Spoločný strop pre celú EÚ by bol stanovený na 180 €/MWh. Komisia odhaduje, že takýto strop by členským štátom umožnil vyzbierať až 117 miliárd EUR ročne. Príslušné zdroje elektriny by boli veterná energia, slnečná energia (solárna tepelná a solárna fotovoltaická energia), geotermálna energia, vodná energia bez zadržiavania vody, tuhé alebo plynné palivá z biomasy (okrem biometánu), odpad, jadrová energia, hnedé uhlie, ropa a iné ropné produkty. Tento nástroj by sa preto nevzťahoval na technológie, ako sú plynové a uhoľné elektrárne. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť uplatniť strop príjmov v čase vyrovnania výmeny energie alebo neskôr a mohli by sa tiež rozhodnúť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne opatrenia, ktoré ešte viac obmedzia trhové príjmy výrobcov (napríklad strop nižší ako 180 EUR/MWh) .
• Zdaňovanie superziskov spoločností vyrábajúcich fosílne palivá: Komisia má v úmysle zamerať sa na sektor fosílnych palív. Komisia navrhuje zavedenie dočasného príspevku solidarity, ktorý by sa vzťahoval na nadmerné zisky vytvárané spoločnosťami v ropnom, plynárenskom, uhoľnom a rafinérskom sektore. Členské štáty by ju vyberali zo ziskov v roku 2022, ktoré prevyšujú priemerné zisky za predchádzajúce 3 roky o viac ako 20 %, pri sadzbe najmenej 33 %. Podľa odhadov Komisie by to členským štátom umožnilo získať dodatočné vládne príjmy vo výške približne 25 miliárd EUR. Členské štáty by boli zodpovedné nielen za výber solidárnych príspevkov, ale aj za prerozdelenie vybraných príjmov domácnostiam a podnikom a za investície do obnoviteľnej energie, energetickej účinnosti alebo iných dekarbonizačných technológií.
• Záväzný cieľ zníženia dopytu: Komisia tiež navrhuje stanoviť dva ciele na zníženie dopytu po elektrickej energii. Prvý by bol záväzný a vyžadoval by od členských štátov, aby znížili svoju hrubú spotrebu elektriny. Vznikla by povinnosť znížiť spotrebu elektriny aspoň o 5 % počas vybraných hodín špičky. Od členských štátov by sa vyžadovalo, aby určili 10 % hodín s najvyššou očakávanou cenou a znížili dopyt počas týchto hodín špičky. Bolo by na členských štátoch, aby určili hodiny špičky dopytu na svojich vlastných trhoch, pričom Komisia odhaduje, že táto povinnosť by viedla k výberu v priemere 3 až 4 hodín denne. Druhým, indikatívnym, cieľom by bolo požadovať od členských štátov, aby zaviedli opatrenia (informačné a komunikačné kampane, výzvy na predkladanie ponúk, finančné stimuly atď.) na zníženie ich celkovej spotreby elektriny aspoň o 10 % do 31. marca 2023.

Pokiaľ ide o myšlienku obmedzenia cien plynu, ktorá rozdeľuje členské štáty, zostáva nejasné, či bude návrh na strop cien plynu predložený pred mimoriadnym zasadnutím ministrov energetiky EÚ 30. septembra.

Ako viete, EBC- Európska konfederácia staviteľov obhajuje naliehavé opatrenia Komisie v otázke cien energií s dosahom na najvyššej úrovni prostredníctvom nášho listu prezidentke Von der Leyenovej a výkonnému podpredsedovi Komisie Timmermansovi. Avizované opatrenia preto považujeme za pozitívny krok. EBC sa má stretnúť s riaditeľom GR GROW, pánom Gwenole Cozigou, aby túto diskusiu ďalej rozpracovali.

Podporné opatrenia pre MSP – Revízia smernice o oneskorených platbách:

Počas svojho prejavu o stave Únie predsedníčka von der Leyenová oznámila aj nový balík podporných opatrení pre MSP s názvom „Balík pomoci pre MSP“.

Predsedníčka poznamenala, že musíme odstrániť prekážky, ktoré stále brzdia naše malé spoločnosti, pretože sú chrbtovou kosťou dlhej histórie Európskej priemyselnej zdatnosti. Uvedomila si, že inflácia a neistota ich zaťažujú obzvlášť tvrdo. Komisia preto podľa jej slov predkladá balík pomoci pre MSP, ktorý ho spája s prebiehajúcou energetickou krízou.

Aj keď predsedníčka nezašla do podrobností, vymenovala dve hlavné akcie:

• Revízia smernice o oneskorených platbách: Predsedníčka zdôraznila, že „revidujeme smernicu o Oneskorených platbách – pretože jednoducho nie je spravodlivé, že 1 zo 4 bankrotov je spôsobený tým, že faktúry nie sú zaplatené včas. Pre milióny rodinných podnikov to bude záchranné lano v nepokojných vodách.“ Návrh revízie by sa mal očakávať v roku 2023.
• Jednotný súbor daňových pravidiel s názvom „BEFIT“: Podľa Komisie zavedie BEFIT jednotný súbor daňových pravidiel pre podnikanie v Európe, čím sa zníži byrokracia pre spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu. Z praktického hľadiska, BEFIT by mal konsolidovať zisky Európskych členov nadnárodnej skupiny do jedného daňového základu, ktorý sa potom rozdelí medzi členské štáty podľa vzorca, ktorý sa bude zdaňovať vnútroštátnymi sadzbami dane z príjmu právnických osôb. Špecifiká schémy sa očakávajú v roku 2023.

EBC sa už dlho aktívne zasadzuje za revíziu smernice o oneskorených platbách, ktorá sa datuje do roku 2011. Táto revízia sa v skutočnosti predpokladala od februára 2020 a od oznámenia stratégie pre MSP. Chýbala však politická vôľa ísť vpred s obrovským tlakom iných aktérov a sektorov na udržanie status quo. Preto nás potešilo, že tieto snahy sa naplnili oznámením tejto reformy z najvyššej úrovne.

Tento vývoj budeme naďalej pozorne sledovať a podľa toho spolupracovať s Komisiou.

Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa komentárov, neváhajte sa na nás obrátiť (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.) a posunieme ich pre EBC.