Zažívame vrchol inflácie? Vystreliť nahor ju môžu ešte účty za energie

Potraviny a bývanie naďalej tlačia ceny hore. Inflácia sa v júli vyšplhala až na 13,6 percenta, čo je najviac od roku 2000, teda za posledných 22 rokov. V porovnaní s júnom dosiahla ešte vyššiu úroveň a na dvojciferných hodnotách sa drží už piaty mesiac po sebe.

Dobrou správou je, že zrýchľovanie inflácie sa postupne spomaľuje. Viacerí bankoví analytici odhadujú, že vrchol by sme už mohli mať po lete za sebou. Zlom však môže nastať opäť na prelome roka, keď sa budú pre domácnosti prepisovať cenníky pre elektrinu, plyn či dodávky tepla.

Všetko však bude závisieť od toho, či sa v turbulentných politických časoch podarí dotiahnuť do finálnej podoby viaceré regulačné opatrenia. Napríklad zastropovanie cien elektriny pre domácnosti či avizované uzatváranie zvýhodnených zmlúv so Slovenským plynárenským priemyslom.

Či bude spomaľovanie rastu cien pokračovať aj po Novom roku, je preto naďalej veľká neznáma. „Paleta možností je nezvykle široká na základe toho, ako sa vláde podarí dohodnúť ceny energií pre koncových retailových odberateľov. Januárová miera inflácie môže preto byť jednociferná, ale aj vyššia ako 20 percent,“ tvrdí pre Pravdu ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Štruktúra výdavkov domácnosti na tento rok ukazuje, že pre priemernú domácnosť sú najväčšmi „žrútmi“ financií výdavky za bývanie a potraviny. Práve tieto dve položky vykazujú nadpriemerný nárast a citeľne sa tak premietajú do výdavkov ohrozených skupín obyvateľstva. Priemerná inflácia domácnosti dôchodcov sa v júli vyšplhala už na 14,7 percenta, nízkopríjmových domácnosti na 13,9 percenta, zatiaľ čo pri domácnosti zamestnancov priemerný medziročný rast cien dosiahol 13,5 percenta, upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Čo tlačí ceny hore?

Ceny potravín naďalej pokračujú v prekonávaní rekordov. V júli medziročne narástli takmer o 20 percent. K zrýchleniu prispeli najmä ceny výrobkov z mäsa, výrobkov z múky, olejov a tukov, uviedla Národná banka Slovenska. Silný nárast cien si v júli stále držia najmä pečivo a obilniny, ktoré medzimesačne išli hore o 3,3 percenta a oleje a tuky s medzimesačným nárastom o 3,9 percenta. Ťahúňom tiež boli mäsové výrobky. „Cereálne a mäsové výrobky sú zasiahnuté trhovým vývojom potravinových komodít (napr. pšenice), keďže aj v prípade mäsa sa cereálne výrobky využívajú vo forme krmív,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Ako ďalej dodáva, vyššie ceny energií (najmä plynu) tiež vplývajú na ceny hnojív, hojne využívaných v poľnohospodár­stve. To sa potom odzrkadľuje aj na konečnej cene produkcie.

Dobrou správou je zlacnenie sezónnych potravín. V prípade ovocia išlo o pokles 1,5 percenta a v prípade zeleniny o 3,6 percenta. O viac ako jedno percento však medzimesačne zdraželi všetky položky potravín okrem sezónneho ovocia a zeleniny. S výnimkou ovocia všetky druhy potravín vykazujú dvojciferné dynamiky medziročného rastu, zvyčajne dokonca nad 20 percentami. Rekordérom sú oleje a tuky, ktoré medziročne zdraželi o viac ako polovicu.

Prečo stúpli ceny pevných palív?

Bývanie je pre väčšinu slovenských domácností najvyššou položkou vo výdavkoch. Zdražovanie tu pociťujú hlavne cez zvýšenie regulovaných cien energií a tiež cez výrazne rastúce ceny stavebných materiálov. Výroba stavebných materiálov je ovplyvnená predovšetkým napätou situáciou na trhu s energiami.

Tie sú významným vstupom pri produkcii energeticky náročných produktov, napríklad cementu alebo kovových výrobkov. V rámci energií môžeme pozorovať nárast cien pevných palív. Ľudia pred nadchádzajúcou vykurovacou sezónou hľadajú aj alternatívne zdroje vykurovania. Príkladom je palivové drevo či drevené pelety, ktoré výrazne zdraželi a ľudia majú problém ich zohnať. Pevné palivá išli medzimesačne hore o 4,5 percenta. Za celý rok zdraželi až o 22,5 percenta.

Bude pokles pohonných hmôt pokračovať?

K zrýchleniu inflácie pohonné hmoty už v júli neprispievali. Tie v júli zareagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch. Priemerne zlacneli o 1,5 percenta a dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila. „Ceny pohonných hmôt pritom klesali mierne rýchlejšie, ako by naznačovala dlhodobá väzba medzi cenou ropy a cenou pohonných hmôt na Slovensku,“ informuje Ľubomír Koršňák. Benzín aj nafta na čerpacích staniciach na Slovensku piaty týždeň po sebe zlacneli. Priemerná cena najpredávanejšieho benzínu bola minulý týždeň najnižšia od prvej polovice mája, nafty od prelomu mája a júna. Napriek aktuálnemu zlacneniu sú benzín aj nafta na Slovensku drahšie ako pred ruskou agresiou na Ukrajinu, po ktorej pohonné hmoty v krajine výraznejšie zdraželi.

Máme vrchol už za sebou?

Bankoví analytici odhadujú, že v druhom polroku by mohlo prísť zmierňovanie rastu cien. Ako povedal Koršňák, inflácia by už v júli mohla atakovať svoj tohtoročný vrchol, hoci nepatrné zrýchlenie počas augusta sa ešte úplne vylúčiť nedá. Spomaľovanie tempa rastu inflácie by tak mohlo prísť už v jesenných mesiacoch, pričom by sa mal zmierniť aj rast cien potravín. Boris Fojtík predpokladá, že rýchlosť rastu cien by mala aj naďalej klesať. „To znamená, že spotrebiteľské náklady na život budú z mesiaca na mesiac rásť pomalšie, v porovnaní s tempom z posledného pol roka,“ tvrdí pre Pravdu.

Čo s infláciou spraví január a účty za energie?

Rozhodujúcim obdobím z pohľadu inflácie bude prelom rokov 2022 a 2023. V tomto období totiž dochádza každoročne k zmenám cenníkov za dodávky elektriny, plynu a tepla pre domácnosti.

Matej Horňák predpokladá, že miera inflácie bude v druhej polovici tohto roka postupne klesať blízko k desiatim percentám. Zároveň však upozorňuje, že januárové zvýšenie cien energií môže infláciu znovu posunúť na medziročnej báze na úroveň okolo 11 percent, ale „s veľkým otáznikom kvôli cenám tepla, keďže stále nevieme, ako bytové domy zareagovali na výzvu stať sa regulovanými subjektmi na trhu s energiami – ich ceny (a napokon tak aj miera inflácie) budú závisieť aj od toho.“ Po tomto jednorazovom náraste by však opäť malo dochádzať zvoľňovaniu k rastu spotrebiteľských cien po zvyšok budúceho roka.

Ak by ceny elektrickej energie, plynu či tepla mali plne reagovať na vývoj na komoditných burzách, mohla by ročná inflácia teoreticky vyskočiť až k 25 percentám, myslí si analytik VÚB banky Michal Lehuta. Problémom je podľa neho to, že ohlásená dohoda o zmrazení cien elektrickej energie ešte nie je skutočne dohodnutá a nie je ani jasné, s akou cenou plynu majú počítať obyvatelia, ktorí do konca augusta neuzavrú s dodávateľom zmluvu o jej fixácii na ďalšie obdobie. „Preto sú akékoľvek predpovede rastu spotrebiteľských cien na Slovensku v najbližších rokoch veľmi neisté,” dodáva.

Čo s tým má vojna na Ukrajine?

Vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín dvoma spôsobmi, vysvetľuje analytička 365. bank Jana Glasová. Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta aj do cien potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, rastlinných olejov či kŕmnych zmesí, keďže Ukrajina aj Rusko sú ich dôležitými exportérmi.

Drahé energie aj potraviny sa následne premietajú aj do rýchlo rastúcich cien služieb – v reštauráciách a kaviarňach, v ubytovaní, v oblasti cestovania a dovoleniek, ale tiež napríklad aj v službách osobnej starostlivosti.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/637164-zazivame-vrchol-inflacie-vystrelit-nahor-ju-mozu-este-ucty-za-energie/strana-3/