Slovensko zasiahlo rekordné zdražovanie. Ceny vyskočili na 17-ročný vrchol
Publikované: 20.12.2021Na Slovensko zavítalo zdražovanie, aké sme 17 rokov nezažili. Nové čísla Štatistického úradu ukázali, že ceny narástli za rok o 5,6 percenta. Viac platíme prakticky vždy, keď otvoríme peňaženku či vojdeme do obchodu. Od potravín, cez pumpy, stavebniny, až po stravovacie služby v reštauráciách. „Ani jedna položka spotrebného koša v rámci inflácie nás v novembri nevychádzala lacnejšie ako vlani. Všetko bolo medziročne drahšie,” hovorí Jana Glasová, analytička.
Najrozsiahlejšie však ľudia cítia dosah na svoje peňaženky pri nákupoch v obchodných reťazcoch. Kým nové oblečenie, elektroniku, dovolenku či večeru v reštaurácii si vedia dopriať aj neskôr, prípadne sa pri nich uskromniť, výdavky na potraviny nepustia. Odkrajujú takmer pätinu z rodinného rozpočtu. Domácnosť dôchodcov zaplatí za stravu ešte viac – až štvrtinu z celkového rozpočtu. Štatistici namerali potravinám medziročný rast vo výške 4,8 percenta. Je to najvyššia hodnota od mája 2020. Ak stál nákup potravín pred rokom 100 eur, dnes by to isté vyšlo o takmer 5 eur viac. Ťahúňom cien boli oleje a tuky, ktoré zdraželi o takmer pätinu. Dnes stojí liter slnečnicového oleja v priemere od 1,8 eura, pred rokom to bolo zhruba o 40 centov menej. Ovocie, zelenina, mlieko, syry a chlieb išli hore medziročne o päť percent. Napríklad kilogram banánov sa dnes pohybuje od 1,3 eura. Pred rokom stáli v priemere o desať centov menej.
Podobný vývoj sa dá očakávať aj po Vianociach. Už dnes slovenskí pekári, mliekari či chovatelia ošípaných upozorňujú, že im rastú ceny energií a základných surovín, pretože zdražela pšenica, kukurica či sója. Nedávno sa ozvali aj slovenskí spracovatelia mäsa, ktorí hovoria o zvýšení odbytových cien až o desať percent. Slovenskí pekári zas vyzvali obchodníkov z reťazcov, aby im platili za výrobky desať až dvadsať percent navyše, inak neudržia výrobu.
Reťazce sú podľa Martina Krajčoviča zo Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá zdržuje podniky ako Kaufland, Tesco či Lidl, ochotné rokovať so slovenskými výrobcami. No ako vždy napokon býva, rozhoduje cena. Tú však zrejme nebudú vedieť ponúknuť už ani zahraniční dovozcovia potravín, ktorí doteraz cenovú vojnu s tými slovenskými vyhrávali.
Pod rastúce ceny potravín vo svete sa podľa analytičky Glasovej podpisuje horšia úroda v dôležitých producentských krajinách, ale aj pandémia, ktorá spôsobila problémy pestovateľom aj výrobcom. „Mnohí z nich bojovali s nedostatkom zamestnancov a narušená bola aj medzinárodná preprava. Drahšia ropa a náklady na prepravu taktiež tlačia ceny potravín nahor. No a do tretice sú to aj aktuálne rastúce ceny energií, ktoré taktiež vstupujú do výroby, a teda aj do cien potravín."
Analytička preto odhaduje, že ceny potravín ešte mierne porastú aj v našich obchodoch. „V zime sa ich tempo rastu môže pohybovať v rozmedzí 4 až 6 percent,” vyčísľuje Glasová.
Situácia nie je iná ani v iných krajinách. Svetové ceny potravín totiž v novembri dosiahli najvyššiu úroveň za posledných 10 rokov. A v medziročnom porovnaní sú ceny potravín vo svete v priemere vyššie až o 27 percent. Vyplýva to z Indexu cien potravín, ktorý zostavuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Ten zahŕňa ceny obilnín, olejov, cukru, mliečnych výrobkov a mäsa.
Zdražovanie ťahal aj sektor gastra. Reštauračno-hotelové odvetvie dvíhalo ceny o takmer 13 percent. Čiastočne si podnikatelia takto kompenzujú obmedzenia prevádzky spôsobené pandemickými opatreniami. Medziročne si treba priplatiť o takmer 8 percent viac aj za alkoholické nápoje a tabak.
Hlbšie do vrecka majú v posledných mesiacoch hlavne šoféri. Benzín či nafta išli nahor medziročne o tretinu. „Vyššie boli ceny aj za náhradné diely a príslušenstvo pre osobnú dopravu a taktiež za nákup motorových vozidiel či bicyklov,” vyčísľuje Eva Sadovská, analytička Wood & Company.
Mobil: 
E-mail: 
