Aké bude Slovensko po pandémii? Vysoké dlhy, sociálne opatrenia, práca z domu a topiace sa firmy

A po koronakríze potopa. Alebo nie? Čo-to naznačuje navýšenie rozpočtu. Summa summarum výdavky v štátnej kase na tento rok už poskočili takmer o štyri miliardy eur. Dlh tak vyskočil takmer na dvanásť miliárd eur. A tie bude musieť niekto splatiť. Keď sa k tomu prirátajú preteky o prorodinné opatrenia, budúcnosť ružovo nevyzerá. Veď i rozbeh slovenskej ekonomiky stojí a padá na dopyte z cudziny.

A pritom priorita číslo jeden je teraz dostať krajinu z krízy. „Iba fungujúca ekonomika môže byť predpokladom pre rast bohatstva krajiny a občanov,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ako inak zaváži to, ako sa vláda vyrovná s prípadnými ďalšími vlnami pandémie. Práve tu však vidí Hošták i najväčšie riziká do budúcnosti, vírus totiž len tak nezmizne.

Najväčšie riziko popandemického vývoja vidí Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba v snahe stoj čo stoj dostať ekonomiku do pôvodného stavu. Na mysli má to, keď „majiteľov kapitálu“ nezaujíma ani príroda, ani životy ľudí. Podobne to bolo po poslednej kríze. I vtedy sa veľa narozprávalo o tom, ako treba zmeniť fungovanie ekonomiky, no reálne ostalo všetko po starom. Preto výrazné zmeny vo fungovaní ekonomiky Kuruc nečaká. „Skutočnou zmenou by bola rekonfigurácia ekonomických vzťahov tak, aby zohľadňovala životné prostredie a sociálnu situáciu ľudí. Vidíme však len kozmetické zmeny typu kurzarbeit a viac práce z domu,“ hovorí. No vláda je podľa neho bez vízie, ktorá by naznačila, ako ďalej s krajinou, dodáva. Analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak sa obáva práve snahy vlády zapáčiť sa. Populizmus náš každodenný. „Riziko vidím v populistickej politike, ktorá sa bude snažiť robiť páčivé opatrenia bez ohľadu na to, aká je realita,“ hovorí.

Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová to až tak horúco s prosociálnou orientáciou vlády nevidí. Pripomína liberálov a ich kilečká. Mnohé opatrenia v nich sú všetko, len nie kroky v záujme zamestnancov, vysvetľuje odborárka. Riziko do budúcnosti vidí i v nepripravenosti a nesystematickosti vlády. „Absentujú analýzy, plány a opatrenia na oživenie po pandémii, ale aj plány a opatrenia pre prípadnú ďalšiu vlnu pandémie.

Sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá však vidí problém so sociálnymi opatreniami i inde: „Vo verejnej mienke totiž prevláda presvedčenie, že ľudia si musia zaslúžiť aj najelementárnejšie podmienky pre svoju existenciu“. Ostatne stačí sa pozrieť na reakcie po ohlásení príspevku pre deti v hmotnej núdzi. Práve takéto reakcie pochovali na Slovensku mnoho dobrých plánov a projektov, dodáva Kusá.

Čo teda Slovensko čaká po skončení pandémie? Denník Pravda sa pozrel na päť oblastí, s ktorými sa bude musieť krajina popasovať.

1. Ach tie peniaze, alebo dlhy treba platiť

„Slovensko bude tak ako dosiaľ kváriť nedostatok zdrojov a že nás čaká ďalšia etapa uťahovania opaskov v záujme umorovania deficitu a štátneho dlhu,“ hovorí Kusá. A nejde pritom len o navýšenie rozpočtu, ale i o pôžičky pre plán obnovy. Nepremyslené škrty, odkladanie prorodinných sľubov i posun zmäkčenia nároku na dávky v nezamestnanosti je tak viac ako isté, myslí si sociologička.

Napriek sociálnej rétorike vlády chýba podľa Kusej širšia dohoda o tom, aké opatrenia vlastne podporiť. Zatiaľ sme totiž boli skôr svedkami lepenia akútnych dier, či takmer predvolebného súperenia o priazeň národa. Ako príklad stačí spomenúť príspevok 333 eur na dieťa z rodiny v hmotnej núdzi. Ten totiž koalícia vytiahla takpovediac v hodine dvanástej po tom, čo hnutie Sme rodina hrozilo hlasovaním s opozíciou.

Teraz sú v hre i štátne nájomné byty. Rokovať má o nich parlament zase v septembri. Zdá sa však, že nepôjde o posledné údajne prosociálne opatrenie.

2. Prebudí sa tatranský tiger?

V slovenskej ekonomike všetko stojí a padá na situácii v cudzine. Ak bude v zahraničí záujem o slovenské autá, Slovensko si môže vydýchnuť. Stále totiž platí staré známe – sme malá, otvorená ekonomika. „Zásadný je vývoj zahraničného dopytu po automobilovom priemysle. Zdá sa, že tento zatiaľ neoslabuje, ale nie je vôbec zaručené, že to tak ostane aj najbližšie roky,“ hovorí Chovanculiak. Klesať totiž začal už pred pandémiou, dodáva.

A nejde len o autá, záujem zo zahraničia padol i v cestovnom ruchu. Či sa ešte obnoví, je nateraz otázne. „Určite silno zasiahnutými ostanú veľké hotelové siete vo veľkých mestách. Tie fungovali predovšetkým pre zahraničných turistov, pracovné cesty a konferenčný biznis,“ hovorí Chovanculiak.

3. Kde nič nie je, ani smrť neberie

Koho sa pandémia dotkla najviac? Ľudí v regiónoch, mladých a podnikateľov. Stačí sa pozrieť na štatistiky zamestnanosti – najviac ľudí stratilo prácu práve v tých najchudobnejších okresoch. „V regiónoch bez silného priemyslu, ktorý bol v menšej miere zasiahnutý, zatvorenie prevádzok spôsobilo masívne prepúšťanie,“ hovorí Uhlerová. Taká Rimavská Sobota či Revúca sa už dávno dostali nad hranicu 20-percentnej nezamestnanosti.

„Najviac sa situácia zhoršila v Sobranciach a Revúcej, kde stratil prácu každý 17. človek. Na porovnanie, v Bratislave to bol každý 77,“ hovorí Chovanculiak. Nebezpečné do budúcnosti je však najmä to, že závratne stúpol počet mladých bez práce. Čím dlhšie totiž zostanú mimo trhu práce, tým náročnejšie to pre nich bude. „Napríklad v Poltári a Rimavskej Sobote sa stal nezamestnaným každý ôsmy mladý človek,“ hovorí analytik. A dodáva, že v Rimavskej Sobote je už nezamestnaných viac ako štyridsať percent mladých ľudí.

Po pandémii sa dá čakať zhoršenie situácie na trhu práce pre rizikovejšie skupiny ľudí, myslí si analytička 365.bank Jana Glasová. Ide najmä o dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nižšou kvalifikáciou či ženy. Nájsť si totiž prácu po materskej a rodičovskej dovolenke je často priam sizyfovská úloha. Nehovoriac o tom, že ženy na Slovensku stále zarábajú menej – a to až o pätinu, a tiež im prischla úloha učiteliek či kuchárok počas on-line vyučovania cez pandémiu. A nejaký čas i potrvá, kým sa situácia na trhu práce zlepší. Na zotavovanie ekonomiky totiž reaguje s oneskorením, vysvetľuje Glasová. „K výraznejšej tvorbe pracovných miest dôjde až v budúcom roku,“ odhaduje.

4. eSlovensko

Pandémia však Slovensko už výrazne zmenila, tvrdí Chovanculiak. Na mysli má nielen prechod do on-line priestoru – internetový predaj totiž rástol o desiatky percent, ale i výrazný nárast práce z domu. Zdá sa, že úplný návrat do predkrízového stavu nehrozí. „Koronakríza nám nastavia zrkadlo a zistili sme, že študovať a pracovať sa dá aj z domu s pomocou digitálnych technológií,“ vysvetľuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Ostatne i predaj a zákazníci sa presunuli práve do on-line priestoru. Prirodzene to zvýšilo i dopyt po itečkároch.

I riaditeľ INEKO Peter Goliaš vidí budúcnosť on-line. A to nielen v maloobchode či donáške obedov, ale i v práci. „Dôsledkom bude pokles dopytu po kancelárskych priestoroch, ako aj návštev kamenných obchodov a zrejme tiež reštaurácií,“ hovorí. Tieto zmeny pandémia urýchlila, čiastočne už ale podľa neho prebiehali aj pred krízou.

Ďalšou zmenou budú intenzívnejšie investície do automatizácie výroby a tiež vyšší dopyt po tvorbe aplikácií a mechanizmov, ktoré nahradia manuálne činnosti, predpokladá Goliaš. „Zrýchli sa tak očakávaný úbytok pracovných miest s rutinnou náplňou práce alebo založených na úkonoch, ktoré sa dajú automatizovať,“ hovorí. Nahradia ľudí roboty? Len niektorých. Mnohým totiž neostane nič iné, ako rekvalifikovať sa, samozrejme, za predpokladu, že si prácu chcú udržať. „Očakávať sa tiež dá zvýšenie dopytu po ľuďoch schopných tvoriť a používať nové technológie,“ hovorí Goliaš. Do budúcnosti zaváži i to, nakoľko sa bude vedieť dopytu po digitálne zručných ľuďoch prispôsobiť vzdelávací systém.

5. Víťazi a porazení

Niektoré odvetvia doplatili na pandémiu viac ako iné. Predsa len vlastniť reštauráciu či cestovku nebola v pandémii práve výhra. „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že služby sú krízou a pandémiou zasiahnuté silnejšie ako priemysel,“ hovorí Glasová. Ide hlavne o oblasť cestového ruchu, hotely a penzióny, reštaurácie, kaviarne, zábavné podniky, fitnescentrá a wellness a oblasť umenia a kultúry. Práve ľudia v týchto sektoroch nielenže najviac pocítili pandemické obmedzenia, ale sa aj borili s najvýraznejším prepadom tržieb. A práve tu prišlo o prácu i najviac ľudí. Úplne inú situáciu zažívali kuriéri a donáškové služby. Práve tu doteraz chýbajú ľudia a o nejakom prepúšťaní pre pandémiu nemôže byť ani reči. Darilo sa však i reťazcom a eshopom, dodáva analytička.

Medzi porazených patria žiaľ i starší ľudia. Práve tí prišli podľa Uhlerovej častejšie o prácu. Do budúcnosti im nepomohla ani zmena Zákonníka práce, ktorá zaviedla nový dôvod výpovede – vek nad 65 rokov. „Aj pri prípadnej opätovnej tvorbe pracovných miest budú zamestnávatelia preferovať skôr mladších pracovníkov,“ očakáva Uhlerová.

Skrátka ťahali i rodičia – samoživitelia, ktorých drvivú väčšinu tvoria matky. „V prípade žien, či samoživiteľov a samoživiteliek, pandémia zvýraznila potrebu starostlivosti o deti, čo môže v budúcnosti vytvoriť negatívny precedens u zamestnávateľov, ktorí môžu z dôvodu možných výpadkov v zamestnaní v dôsledku starostlivosti o deti uprednostniť iných zamestnancov,“ upozorňuje odborárka.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk/