Falošní živnostníci ostávajú, odhaliť ich je veľký problém

Slovenské firmy ich majú desaťtisíce. Sedia za rovnakými pracovnými stolmi ako štandardní zamestnanci, majú stály pracovný čas aj prestávky na obed. Na papieri však zamestnancami nie sú, pracujú totiž na živnosť. Ide najčastejšie o novinárov, športovcov či stavebníkov. Aj keď ich počet v druhom polroku narástol, v dlhodobom horizonte sa nám takzvaní falošní živnostníci z pracovného trhu mierne strácajú. Aj napriek vládnym opatreniam ich však stále máme vyše 90-tisíc a kontroly inšpektorov ich nedokážu odhaliť.

K živnosti motivuje zamestnávateľ

Podľa najnovších čísel Štatistického úradu SR máme takýchto živnostníkov vyše 90-tisíc. Dôvod, prečo sa ľudia zamestnajú radšej na živnosť, môže viaznuť v tlaku zamestnávateľa. Pre firmu je totiž falošný živnostník lacnejší než klasický zamestnanec. Pri priemernom slovenskom plate pritom ušetrí na odvodoch viac ako dvesto eur. Podľa analytičky Poštovej banky Dominiky Ondrovej firmy uprednostňujú túto formu zamestnávania práve preto, že sa snažia znížiť si svoje náklady. „Ďalším faktorom je aj to, že v prípade živnostníkov neexistuje klasická výpovedná lehota,“ vysvetľuje. Ak je firma nespokojná, môže živnostníka okamžite vyhodiť.

Odvodové rozdiely sa stierajú

Od roku 2012 sa vláda snaží očistiť trh od falošných živnostníkov. Najskôr spresnila definíciu zamestnanca v Zákonníku práce a pokračovala zvyšovaním odvodov pre živnostníkov. Až sa rozdiel v odvodoch medzi živnostníkmi a zamestnanci takmer zotrel. Pri priemernom plate je momentálne rozdiel len 13 eur v prospech živnostníka. To môže byť dôvod, prečo ich počet klesá.

„Ďalšou príčinou môže byť, že sa viac hovorí o nezákonnosti takýchto živnostníkov a ľudia už nie sú ochotní pristupovať na tieto podmienky,“ vysvetľuje Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Podľa neho falošní živnostníci deformujú podnikateľské prostredie tým, že zamestnávatelia šetria na odvodoch. Oproti poctivým firmám tak získavajú konkurenčnú výhodu v nižších nákladoch.

Kontroly sú neúčinné

Falošných živnostníkov sa snaží odhaľovať Inšpektorát práce. Za živnostníka, ktorý pracuje ako zamestnanec, hrozí firme pokuta do 100-tisíc eur. V minulom roku zistili inšpektori takýchto prípadov len 29, tento rok o štyri menej. Problémom je dokazovanie. „Závisí to od konkrétneho prípadu,“ priblížila hovorkyňa Inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. „Ak zamestnanec pri kontrole trvá na tom, že je živnostník a má aj iné zákazky, ťažko sa dokazuje, že je donútený k živnosti.“

Zamestnávatelia ich nepoznajú

Firmy však upozorňujú, že fenomén falošných živnostníkov u nás nie je. „Nie je mi zrejmá deliaca čiara medzi, pravým‘ a, falošným‘ živnostníkom,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošťák. Podľa neho ide o živnostníkov pracujúcich pre viacerých zamestnávateľov. Znižovanie ich počtu je podľa firiem dôsledok celkového zhoršenia podnikateľského prostredia a zvýšenia odvodov.

Ondrová si však myslí opak. „Napriek vidine vyšších čistých zárobkov na živnosti je vysoko nepravdepodobné, že si túto formu práce vybrali dobrovoľne,“ vysvetľuje analytička. Úskalím pre nich môže byť aj to, že nie sú chránení Zákonníkom práce tak ako bežní zamestnanci. Zvýši sa im aj zodpovednosť s úradmi. Dôsledky podľa nej potom môžu pocítiť na výške dôchodku, ktorý sa odvíja aj od odvodov.

(09.09.2015)

Zdroj: Hospodárske noviny, hn.hnonline.sk - http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/falosni-zivnostnici-ostavaju-odhalit-ich-je-velky-problem-903477