Stanovisko - zákon dani z príjmu 2019

Stanovisko k predbežnej informácií k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „návrh zákona o dani z príjmov).

Na prelome rokov  2018 a 2019 zverejnilo Ministerstvo financií SR  na portáli Slovlex predbežnú informáciu o plánovanej zmene zákona o dani z príjmov.  Tento zámer je v súlade s legislatívnym plánom Vlády SR pre rok  2019. Dôvodom zmien je podľa  tejto predbežnej informácie najmä "snaha zlepšiť legislatívne a administratívne podmienky MSP, ktoré zohrávajú významnú funkciu pri rozvoji ekonomiky v SR, sú schopné pružne sa prispôsobiť  požiadavkám trhu a významnou mierou sa podieľajú na lokálnej zamestnanosti. V zákone o dani z príjmov sa uvažuje so zavedením flexibilných opatrení na zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie výpočtu základu dane. 

Rovnako sa uvažuje so znížením administratívnej záťaže daňovníkov spojenej s registráciou na daň z príjmov cez prenesenie tejto povinnosti na správcu dane a so zjednodušením výpočtu preddavkov na daň vrátane oznamovania ich výšky správcom dane.  Uvažuje sa aj s prehodnotením lehoty na podávanie daňových priznaní.“

Daňové podmienky a legislatíva v oblasti daní je dlhodobo jednou z hlavných prioritných tém Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ). Preto SŽZ vznáša v rámci konzultácií s MF SR tieto návrhy:

Daňový rámec pre fyzické osoby predpokladá dve úrovne daňových sadzieb – 19% a 25%, pričom vyššia sadzba  sa uplatňuje na  časť základu, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima. Aktuálne sa teda platí vyššia sadzba z príjmov presahujúcich cca.  35.000 EUR.   Kým právnické osoby – obchodné spoločnosti neplatia daň nikdy vyššiu ako  21 %, ani pri základoch dane v miliónoch eur, sú bežní podnikatelia  „postihovaní“ za osobný úspech dodatočnými 6%.  Rozumieme, že progresívna daň je nástrojom pre uplatňovanie sociálnej rovnosti. Sme však toho názoru, že úroveň 35.000 EUR ročne je príliš nízka. Pre zvýšenie motivácie k podnikaniu navrhujeme uplatňovať len základnú daňovú sadzbu 19% bez ohľadu na výšku príjmov alebo zvýšiť úroveň pre platenie vyššej sadzby aspoň na dvojnásobok súčasnej hranice. 

K požiadavkám SŽZ v oblasti daní patrí tiež zmena odpisových skupín pre hmotný investičný majetok, tak aby boli maximálne 4 . V súčasnosti platná doba odpisovania nevýrobných budov  na úrovni  40 rokov je neadekvátna potrebe ich obnovy a udržiavania  v reálnej ekonomike.  Zbytočne prísne sú aj pravidlá pre umorovanie daňovej straty, ktorú možno odpočítať len po dobu 4 rokov a to rovnomerným spôsobom.  Hospodársky výsledok  z podnikania má v reálnom živote málokedy rovnomerný vývoj, podnikanie je typické výkyvmi a tak by v úspešnejšom roku mohol živnostník odpísať väčší podiel straty a menej úspešnom by napríklad vôbec stratu neumoroval.  Pri súčasných prísnych pravidlách sa často stáva, že živnostník stratu umoriť nestihne. Preto požadujeme  zvýšiť limity pre daňovú odpočítateľnosť straty pre živnostníkov a MSP z 25% aspoň   na 50%.

Pozitívne vnímame zavedenie 60% paušálnych výdavkov pre fyzické osoby podnikateľov, avšak aj tu vidíme priestor pre zlepšenie stavu. Ak by boli paušálne výdavky zvýšené zo súčasnej hranice 20.000 EUR na 29.800 EUR, zjednotil by sa limit príjmov pre uplatnenie paušálnych výdavkov s limitom pre povinnú registráciu na DPH.  Daňový systém by sa tak sprehľadnil a drobné firmy by mohli podnikať v menšou administratívnou náročnosťou až po dobu, kým sa kvalifikujú na DPH. 

Ďalej SŽZ pozitívne vníma a podporuje niektoré z avizovaných zmien v návrhu zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú zdaňovania nepeňažných príjmov na strane  zamestnanca (doprava, ubytovanie, vzdelávanie poskytované zamestnávateľom) a čiastočné oslobodenie od dane príjmov zo sociálneho fondu (napr. na preventívne lekárske prehliadky).

Zo zásadných zmien zatiaľ absentuje v návrhu zmeny zákona riešenie pre rozvoj nájomného bývania. Investície do bytov možno v prípade nájomných bytov odpisovať len do výšky prijatého nájomného, čo demotivuje prípadných investorov. Rozdiel medzi trhovým nájomným a zamestnaneckým nájomným je pre zamestnanca nepeňažný príjem, podliehajúci zdaneniu, čo je demotivačné pre zamestnanca. SŽZ by uvítal komplexné riešenie tejto problematiky – nielen  z pohľadu daní, ale aj z pohľadu dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania  a obcí.

Rovnako negatívne vnímame, že návrh zákona zatiaľ pre MSP neprináša zjednodušenie vo vzťahu k platbe daní a odvodov, v tom zmysle, aby podnikateľ odvádzal jednu platbu mesačne na všetky daňové a odvodové povinnosti do štátnej pokladne a táto by zabezpečovala potrebnú distribúciu namiesto podnikateľa. To by bolo významným príspevkom k zjednodušeniu administratívnej záťaže.

Medzirezortné pripomienkovacie konanie k návrhu zákona o dani z príjmov je plánované na obdobie  júl 2019.

Bratislava, 14. marec  2019