Riziká zamestnávateľa v oblasti BOZP

Rozbor rizík  vyplývajúcich živnostníkovi ako zamestnávateľovi  v oblasti BOZP a vymedzenie okruhov tém na riešenie

Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) sa usiluje o zlepšenie informovanosti živnostníkov a malých podnikateľov v oblasti BOZP, aby ich ochránil pred prípadnými rizikami, finančnými a trestnoprávnymi dôsledkami vyplývajúcimi z tzv. objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania .

Z pripojeného prehľadu aktuálneho právneho stavu vyplýva, že zamestnávateľ za škodu zodpovedá aj vtedy, keď dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov  a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pritom nestačí, ak zamestnancov s pravidlami BOZP na pracovisku oboznámil. Musí vedieť preukázať, že plnenie týchto pravidiel pravidelne kontroluje a overuje u zamestnancov, či tieto pravidlá poznajú a v praxi uplatňujú. 

Dokonca, aj ak si zamestnanec spôsobí škodu pod vplyvom alkoholu, alebo iných omamných látok, zbaví sa zamestnávateľ zodpovednosti úplne len v prípade, ak preukáže, že vzniku úrazu nemohol nijako zabrániť. Pri ľahkomyselnom konaní zamestnanca je zamestnávateľ povinný mu nahradiť škodu do výšky  1/3.  

Aktuálny stav hodnotíme ako nespravodlivé prenesenie zodpovednosti na zamestnávateľa, ktorý musí nad svojimi zamestnanci stáť ako kontrolór  a mimoriadny ochranca, hoci  z pohľadu občianskeho práva sú to samostatné a za seba plne zodpovedné osoby.  

Aktuálny právny stav:

Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh k poškodeniu zdravia alebo smrti (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.  

Zákonník práce vymedzuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh (§ 221 ods. 1 ZP) alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (§ 221 ods. 2 ZP)nezávisle na jeho vôli krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Ide teda o také pôsobenie vonkajších vplyvov, ktorých následkom je fyzické, ale aj psychické porušenie zdravia.   

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Zákonník práce však choroby z povolania nedefinuje. Chorobami z povolania sú také choroby, ktoré sú uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených. S účinnosťou od 1. januára 2004 je zoznam chorôb z povolania uvedený v prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.  

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, je zodpovednosťou objektívnou, to znamená, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu aj vtedy, keď dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zodpovednosti sa môže zamestnávateľ zbaviť len tým, že preukáže, že poškodenie zdravia si úplne alebo sčasti spôsobil sám zamestnanec.   

Podmienky úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu sú upravené v § 196 Zákonníka práce.  

Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže:   

• že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali.   

Pre úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa nestačí len oboznámenie zamestnancov so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so všeobecnými ustanoveniami právnych predpisov, ale musí ísť o konkrétne predpisy na ochranu života a zdravia, ktoré upravujú určitý spôsob konania alebo určité konanie zakazujú. Môžu to byť dopravné predpisy, hygienické predpisy, technické normy a podobne. Výber predpisov, s ktorými má byť zamestnanec oboznámený, závisí od práce, ktorú zamestnanec vykonáva.   

Riadne a preukázateľné oboznámenie zamestnanca s predpismi spočíva nielen v poskytnutí určitých informácií, ale tiež v pravidelnom overovaní, či si zamestnanec tieto informácie osvojil a zároveň v kontrole, či ich zamestnanec v praxi aj dodržiava. Splnenie tejto povinnosti zamestnávateľ preukáže písomným záznamom o školení, overení si znalostí a kontrole dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci   

• že si škodu spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.  

Opitosť, ktorá je dôvodom úplného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca, je stav, ktorý znamená výrazné zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti. Nie je dôležité, kedy a ako k opitosti došlo. Zamestnanec mohol alkohol požiť už pred nástupom do práce. Predpokladom úplného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa je preukázanie, že zamestnávateľ vzniku škody na zdraví nemohol zabrániť. Obdobné znaky ako opitosť má stav zamestnanca po požití omamných alebo psychotropných látok. 

Podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže:   

• že porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany pri práci a konanie zamestnanca pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok bolo len jednou z príčin úrazu,  

• že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa (ľahkomyseľné konanie).   

Pri posudzovaní otázky, či konanie zamestnanca možno považovať za ľahkomyseľné, treba prihliadať na viaceré skutočnosti, ako je vek zamestnanca, kvalifikáciu zamestnanca, dosiahnuté vzdelanie, dĺžku praxe, pracovné zaradenie a ďalšie skutočnosti. Inak sa bude posudzovať rovnaké konanie mladého zamestnanca bez praxe a inak konanie staršieho zamestnanca s dlhoročnou praxou. Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.   

Pri ľahkomyseľnom konaní uhradí zamestnávateľ zamestnancovi aspoň 1/3 škody.  

Tieto skutočnosti považujeme za nevyvážené podmienky v oblasti zodpovednosti za BOZP na pracovisku. Podnikateľ je vystavený riziku permanentného trestno-právneho postihu a zákon ho núti prebrať zodpovednosť za iné dospelé osoby, ktoré majú plnohodnotnú schopnosť posúdiť mieru rizika a konať, aby zamedzili vlastnému poškodeniu zdravia úrazom.

Sme toho názoru, že je potrebné v zákone rozlíšiť medzi mierou zodpovednosťou za choroby  z povolania (táto je z logiky veci objektívna) a zodpovednosťou za škodu spôsobenú pracovným úrazom, kde je miera subjektívneho zavinenia podstatne vyššia.  Zmena zákona v tomto zmysle by zmiernila riziká na strane zamestnávateľa. 

Okrem toho je potrebné príkladmi dobrej praxe, vzorovými dokumentami a usmerneniami zjednodušiť zamestnávateľovi vykonávanie svojich povinností v oblasti školenia BOZP, overovania dodržiavania pravidiel BOZP a jej kontroly. Tu vnímame dôležitú úlohu štátnych orgánov a odborných pracovníkov poskytujúcich služby v oblasti BOZP v zameraní sa na prevenciu a osvetu.  

Bratislava, 4. marca 2019