Problematika zamestnávania ľudí na živnosť namiesto TPP (tzv. forced self-employment)

Na Slovensku dnes často firmy zamestnávajú ľudí cez ich živnosť namiesto pracovnej zmluvy. Tento nezvyčajný fenomén súvisí s relatívne vysokým daňovým a odvodovým zaťažením závislej práce. Príjmy z podnikania formou živnosti – hovoríme o fyzických osobách podnikateľoch - majú iný, výhodnejší daňovo – odvodový režim, napríklad sa spravidla nepožaduje platenie preddavkov na daň, v prvom roku podnikania sa neplatia odvody na sociálne zabezpečenie, je možné využiť paušálne výdavky pri výpočte daňového základu a iné.  Z jednoduchého matematického prepočtu je živnostenské podnikanie ekonomicky výhodnejšie ako akýkoľvek zamestnanecký pomer. Na druhej strane sa na  fyzickú osobu podnikateľa neuplatňuje žiadna pracovno-právna ochrana, ani  v oblasti zdravotnej pracovnej služby, ani v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nízke odvody na sociálne poistenie budú v budúcnosti dôvodom minimálnych  dávok z rôznych druhov dôchodku. Fyzická osoba podnikateľ je najslabší článok obchodných vzťahov. 

Z krátkodobého hľadiska takýto prístup šetrí náklady – viac potenciálnemu zamestnávateľovi, no tiež samotnému živnostníkovi. Z dlhodobého hľadiska znamená slabé možnosti vymáhania prípadných nedobytných pohľadávok za realizované výkony, vo vyššom veku zvýšené riziko chudoby, celkovo zhoršený prístup k úverom na bývanie, nulovú  sociálnu ochranu v prípade úrazu. Tento fakt vnímame ako veľmi nešťastný a neustále v rámci Slovenského živnostenského zväz poukazujeme na riziká tohto vývoja.

Presné štatistiky o tom, koľko živnostníkov je živnostníkmi z donútenia nejestvujú. Vo svojej podstate je tento režim  z krátkodobého hľadiska výhodný aj pre samotného živnostníka, takže nemožno hovoriť o donútení. Neznalosť všetkých súvislostí vedie k uprednostňovaniu takéhoto podnikania. V roku 2019 by mohli byť zverejnené prvé zisťovania na úrovni ministerstiev. Vo všeobecnosti nie je správne hovoriť o zamestnávaní, pretože ak niekto poskytuje výkony, ktoré majú charakter závislej práce bez  pracovnej zmluvy, porušuje §1, ods. 2 Zákonníka práce. Potenciálny zamestnávateľ sa vystavuje riziku pokuty zo strany inšpektorátu práce, nakoľko porušuje §7 ods. 4 zákonníka práce, ktorý hovorí o tom, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať predmet svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom alebo obdobnom pomere.

Tento druh podnikania sa vyskytuje napríklad v stavebníctve a v službách (osobných, finančných, reklamných, kreatívnych a pod).

Výhody a nevýhody (+/-), ktoré vyplývajú zo zamestnania živnostníka:

+ pre zamestnávateľa:  úspora na odvodoch, v prípade ak nemá dostatok práce, ukončí obchodný vzťah so živnostníkom ľahšie ako pracovno-právny vzťah so zamestnancom, nemusí vyplácať príplatky za prácu cez víkendy, sviatky, nočné práce,  nemusí poskytovať stravné, ani rekreačné poukazy,  a pod.

+ pre živnostníka:  nižšie daňové zaťaženie,  úspora na odvodoch, možnosť pracovať pre viac obchodných partnerov, flexibilnejšia pracovná doba 

- pre zamestnávateľa:  takmer žiadne, možno riziko slabšej pracovnej disciplíny,

- pre živnostníka:  slabá sociálna situácia v prípade choroby, alebo odchodu do dôchodku, bez úrazového poistenia,  plná zodpovednosť za spôsobenú škodu (zamestnanec zodpovedá len do výšky 3 priemerných mes. platov), kedykoľvek ukončenie spolupráce (bez výpovednej lehoty, bez nároku na odstupné).

Bratislava,  30. 1. 2019