20 otázok a odpovedí pre živnostníkov

Ak vám vychádzajú povinné odvody do Sociálnej poisťovne, za mesiac júl ich musíte zaplatiť do 8. augusta.

Ak podnikáte na živnosť, musíte si plniť voči rôznym úradom nemálo povinností. Tiež, ak ste vlani prekročili hranicu príjmov 5 298 eura, neminú vás povinné odvody do Sociálnej poisťovne. Experti z praxe radia, na čo si treba dať pozor a na čom sa dá prípadne ušetriť.

Radí Peter Furmaník, konateľ spoločnosti Libertax Consulting

1. Výška príjmov

Som živnostník. Na akej úrovni si mám ustrážiť príjmy v tomto roku, aby som v budúcom platil čo najmenej odvodov?

Hranicou pre príjmy za rok 2017 je suma 5 472 eur. Ak živnostník, alebo iná osoba podliehajúca sociálnemu poisteniu, dosiahnu príjmy nižšie či rovné tejto sume, sociálne odvody od júla platiť nebudú. Ak ich už platia, tak ich platiť prestanú. Na zdravotných odvodoch však neušetria. V roku 2017 ich musia zaplatiť vo výške minimálne 741,62 eura bez ohľadu na príjem. Uvedené sa týka "čistého" živnostníka. Živnostník popri zamestnaní, materskej či štúdiu ich však za určitých okolností môže platiť nižšie.

2. Viacero druhov zárobku

Akým spôsobom sa spočítavajú príjmy z viacerých druhov zárobku?

Jedna fyzická osoba môže dosahovať viacero druhov príjmov. Príjem zo závislej činnosti ako zamestnanec, príjem zo živnosti – napríklad programátor, príjem na základe iného oprávnenia (advokát), príjem prenajímateľa nehnuteľností či príjem autora. Všetky sa de facto sumarizujú v jednom daňovom priznaní danej osoby, aj keď za iných podmienok. Napríklad živnostník si môže uplatniť paušálne výdavky aj daňové úľavy, prenajímateľ zasa iba reálne výdavky bez daňových úľav. Autor s príjmom za použitie diela je síce bez daňových úľav, no paušálne výdavky si môže uplatniť ešte raz.

3. Transferové oceňovanie

Môže mať živnostník dve živnosti a medzi sebou si predávať svoje služby?

Živnostník nemôže mať vyslovene dve živnosti. Môže mať ako SZČO viac predmetov činností, dokonca môže byť ako fyzická osoba aj živnostníkom a zároveň autorom či prenajímateľom, no stále ide o tú istú fyzickú osobu, ktorá "sama so sebou" obchodovať nemôže. Iná vec je, ak je zároveň aj spoločníkom v eseročke, prípadne vo viacerých. Eseročky navzájom, respektíve živnostník verzus eseročka, obchodovať môžu. Ibaže ceny týchto vzájomných obchodov obmedzuje v súčasnosti zákon o dani z príjmov. Ide o transferové oceňovanie, keď takto prepojené subjekty môžu na daňové účely obchodovať iba za trhové ceny, a aj tie musia evidovať či dokázať pomerne zložitou dokumentáciou.

Radí Peter Višváder, hovorca Sociálnej poisťovne

4. Sociálne odvody od júla

Podnikám a podával som priznanie do konca marca. Oznámi mi Sociálna poisťovňa, aké odvody mi vychádzajú od júla platiť?

Sociálna poisťovňa je povinná písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného, dátum splatnosti a údaje týkajúce sa úhrady poistného, a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia, teda do 21. júla 2017. Ak vznikne SZČO povinnosť platiť poistné (prípadne sa zmení výška poistného), poistné budú platiť od 1. júla 2017, pričom splatnosť poistného za júl je 8. august 2017, dovtedy teda SZČO musia poistné zaplatiť.

5. Transferové oceňovanie

Odložil som si daňové priznanie, a tým i zaplatenie dane. Ako to bude s platením sociálnych odvodov?

Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. októbra 2017 za predpokladu, že jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2016, prekročil zákonom stanovený hrubý príjem – 5 298 eur. Povinnosť platiť poistné v takomto prípade vznikne samostatne zárobkovo činnej osobe k 1. októbru 2017. Poistné bude SZČO povinná platiť do 30. júna 2018 – za predpokladu, že nebude mať odklad daňového priznania aj za rok 2017. Ak by odklad opäť mala, poistné by na základe daňového priznania z roku 2016 platila až do 30. septembra 2018.

Odpovedá Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska

6. Pasívne príjmy

Pracujem ako autor. Čo mám robiť s príjmami podľa autorského zákona?

Príjmy podľa autorského zákona je možné rozdeliť na dve skupiny. Aktívne príjmy za vytvorenie diela samotného a pasívne príjmy za udelenie práva alebo licencie na použitie vytvoreného diela. Možno nie každý si môže dovoliť v praxi takúto kombináciu príjmov, ale ak áno, jej výhoda spočíva v tom, že pasívne príjmy podľa autorského zákona nevstupujú do vymeriavacieho základu na odvody. Odvody sa z nich neplatia. Možno si k nim uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov, maximálne 20-tisíc eur za rok. Nemožno však využiť nezdaniteľnú časť základu dane. To znamená, že ak si živnostník udrží aktívne príjmy zo živnosti pod hranicou na platenie povinných odvodov do Sociálnej poisťovne a zvyšok budú pasívne príjmy, zaplatí daň z príjmov, ale vyhne sa odvodom do Sociálnej poisťovne.

7. Zrušenie podnikania

Rád by som v tomto roku ukončil biznis. Aké povinnosti si musím splniť a voči komu?

Ak sa živnostník rozhodne ukončiť podnikanie, musí zájsť na obvodný úrad alebo klientske centrum a vyplniť tlačivo o ukončení živnosti, ktoré sa volá "Oznámenie o ukončení podnikania". V tomto tlačive môže označiť, že chce, aby túto zmenu úrad ohlásil aj zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. Tlačivo je možné podať aj elektronicky. Z praxe je však lepšie, ak si živnostník sám zájde do zdravotnej poisťovne, pretože musí uviesť, kto bude ďalej platiteľom jeho verejného zdravotného poistenia. Rovnako je potrebné ukončiť registráciu k dani z príjmov na daňovom úrade, lebo výmena informácií medzi jednotnými kontaktnými miestami, klientskym centrom a dotknutými inštitúciami je nezriedka veľmi dlhá. Navyše, správcovi dane musí živnostník vrátiť aj kartičku o pridelení DIČ. Ukončenie živnosti nemusí živnostník nahlasovať Sociálnej poisťovni.

8. Účtovanie v praxi

Akým spôsobom si budem účtovať ukončenie živnosti, respektíve, ako si musím uzatvoriť účtovníctvo?

Ukončenie živnosti z hľadiska účtovníctva závisí od toho, akým spôsobom si živnostník viedol a uplatňoval daňové výdavky. Ak si uplatňoval paušálne výdavky či viedol daňovú evidenciu, nemusí vykonávať mimoriadne účtovné operácie. Ak si však viedol jednoduché účtovníctvo, má povinnosti spojené s uzatvorením účtovných kníh. V prípade, ak bol živnostník platiteľom dane z pridanej hodnoty, vyplývajú mu pri skončení podnikania ďalšie povinnosti. Musí požiadať o zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty, odovzdať osvedčenie o registrácii do 10 dní odo dňa, keď prestal byť platiteľom a v poslednom zdaňovacom období, ktoré určí správca dane rozhodnutím, odviesť daň (DPH) z majetku, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou si uplatnil odpočítanie dane na vstupe.

Odpovedá Ján Marônek, právnik firmy M2 Business

9. Typy podnikania

Poraďte, komu sa od tohto roku najviac oplatí podnikať na živnosť a komu skôr na eseročku?

Zvýšenie živnostníkov aj eseročiek bude viditeľné zo začiatku na "oboch frontoch" tejto formy podnikania. Dôvodom je vyššie odvodové zaťaženie lepšie ohodnotených zamestnancov (od 1 500 brutto vyššie). To bude spôsobovať presun pracovných pomerov do podnikania. Výhodou živnosti bude možnosť nižšieho zaťaženia v prvom roku podnikania, ako aj možnosť paušálnych výdavkov v sume 20-tisíc eur/rok. Následne, po uplynutí roku, však aj lepšie ohodnotení živnostníci budú zaťažení vysokými odvodmi, a to nemusia stačiť vykryť ani paušálne výdavky. Čiže budú prechádzať na eseročky, kde bude úroveň odvodového zaťaženianižšia.

10. Fakturovanie služieb

Oplatí sa fakturovať v tomto roku na živnosť napríklad do 20 000 eur, kvôli paušálnym výdavkom a zvyšok na eseročku?

Je to jedna z možných "optimalizačných" štruktúr, ktoré dávajú logiku aj výhody. Podľa môjho názoru by to nemala byť kontrolovaná transakcia, a teda transferové oceňovanie by nemalo do toho vstupovať. Rozkladáte však príjmy na viaceré právne formy podnikania (eseročka a živnosť), treba dobre zvážiť predmetné kroky aj z hľadiska potenciálneho daňového úniku. Domnievam sa, že v praxi sa taktiež stáva, že podnikatelia rozkladajú príjmy na viaceré spoločnosti či formy podnikania, a to z dôvodu, aby vo finále nepresiahli obrat k registrácii k DPH. Byť platiteľom DPH nie je pre nich výhodné, ak poskytujú napríklad služby konečným spotrebiteľom, tzv. retailu.

11. Výhodnosť živnosti

Pracujem ako technik, mesačne mám mzdu 1 700 v hrubom. Oplatí sa mi prejsť na živnosť pri novom systéme paušálnych nákladov do 20 000 eur ročne?

Z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia sa vám jednoznačne v prvom roku oplatí prejsť na živnosť. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že momentálne ste v pracovnom pomere, čiže ste chránený Zákonníkom práce ako zamestnanec. Ak budete firme svoje výkony fakturovať cez živnosť, tak sa váš vzťah zmení z pracovnoprávneho na obchodno-právny. Budete mať teda pozíciu podnikateľa bez práv, ktoré by vám inak Zákonník práce dal. Váš zamestnávateľ logicky bude naklonený prejsť s vami na systém fakturácie, pretože je to pre neho výhodnejšie. Treba si však zvážiť aj pracovnoprávne istoty a výhody, o ktoré môžete takouto zmenou spolupráce prísť.

12. Porovnanie biznisov

Môže byť jedna fyzická osoba živnostník a zároveň štatutár a konateľ v eseročke? Prípadne pracovať popri tom na dohodu?

Samozrejme, nevidím v tom problém. Treba si však dať pozor na tzv. "konkurenčné doložky" v pracovných zmluvách. Slúžia na to, aby zamestnanec nevykonával "na vlastné tričko" činnosť, ktorú uskutočňuje pre zamestnávateľa. Inak povedané, aby "neprebral" klientov k sebe. Spravidla sa konkurenčné doložky týkajú vyšších pracovných pozícií. Osobne však predpokladám trend, že sa takéto doložky budú uplatňovať v pracovných zmluvách aj na nižšie pozície. Vy ste však uviedli dohodu o vykonaní práce, čo je úplne niečo iné ako pracovná zmluva. V dohode takúto doložku nepredpokladám.

13. Založenie eseročky

Mám živnosť a zamestnávam 25 ľudí. Oplatí sa mi založiť eseročku?

Ako hlavné kritérium voľby právnej formy podnikania by som vo vašej situácii posudzoval potenciálne riziko z podnikania (nie dane a odvody). Osobne si myslím, že môže byť toto riziko pri vašej agende, keďže zamestnávate 25 ľudí, za ktorých činnosť nesiete vo vzťahu k vašim odberateľom zodpovednosť, dosť vysoké. Preto by som volil eseročku, prípadne inú kapitálovú spoločnosť, za ktorej záväzky neručím osobným majetkom.

14. Pracovný pomer či fakturácia?

Mám hrubý príjem 1 200 eur. Je pre mňa výhodnejší trvalý pracovný pomer alebo živnosť?

Je to otázka prepočtu, ktorú vám zrealizuje váš účtovník. Osobne si myslím, že to ma zmysel riešiť od 1 500 brutto a vyššie. Nevychádzam však len z odvodov, ale najmä z toho, že stratím pozíciu zamestnanca a ochranu Zákonníka práce. Čiže od 1 500 brutto vyššie už môže byť finančná výhodnosť taká vysoká, že "stojí možno za to" stratiť pozíciu zamestnanca.

Radí Braňo Šimo, SuperFaktura

15. Náležitosti faktúry

Aké náležitosti má mať elektronická faktúra?

Ak podnikateľ používa niektorý z dostupných elektronických systémov na správu agendy, tak sa v zásade tým, čo musí obsahovať faktúra, ani nemusí zaoberať. Táto úloha je na strane výrobcu a správcu systému. Najdôležitejším súčasným trendom je vkladať do faktúr tlačidlá umožňujúce odberateľovi urobiť úhradu kliknutím na platobné tlačidlá bánk. Teda technológia, ktorú už roky úspešne používajú e-shopy, je teraz dostupná aj podnikateľovi bez e-shopu. Obrovskou výhodou je práve skrátenie lehoty úhrady.

16. Chyby pri fakturovaní

Vymenujte hlavné chyby pri vystavovaní faktúr, na ktoré si treba dať pozor?

Asi najčastejším problémom býva nedodržanie číselníka faktúr – keď podnikateľ nejaké číslo preskočí, čím mu vznikne diera, prípadne vystaví dve faktúry s rovnakým číslom. Dôležité je tiež správne číslovať faktúry na prelome rokov tak, aby rok v číslovaní a dátum vystavenia na faktúre boli v súlade. Častou chybou býva tiež nedodržiavanie termínov a iných povinností, vyplývajúcich najmä zo zákona o DPH. Napríklad vystavenie vyúčtovacej faktúry ešte pred dodaním tovaru, nedodržanie lehoty 15 dní na vystavenie faktúry odo dňa dodania či prijatia platby alebo nesprávny postup ohľadne zdokladovania prijatia preddavku, ktorý je najmä u platiteľov DPH trochu zložitejší.

17. Vystavovanie dokladov

Pracujem ako živnostník. Mám povinnosť vystavovať mojim klientom či odberateľom faktúry?

Zákon o účtovníctve hovorí, že takmer každý podnikateľ podlieha povinnosti vystavovať vydané doklady s náležitosťami účtovných dokladov, nie nevyhnutne faktúry. Ale v skutočnosti faktúra je ideálnym účtovným dokladom – obsahuje všetky dôležité údaje. Preto to podnikatelia v praxi robia úplne jednoducho a vystavujú faktúry v každom prípade. Nemá zmysel riešiť, či je zákazník podnikateľ alebo nie. A nakoniec aj zákazník – súkromná osoba potrebuje nejaký doklad o kúpe – napríklad na účely reklamácie. Okrem faktúr sa však ako účtovný doklad v niektorých prípadoch používajú aj: zmluva, výpis/výkaz o autorských honorároch, predpis na úhradu, splátkový kalendár, nájomná zmluva, či výpis provízií. Náležitosti takýchto typov dokladov sú či môžu byť vlastne zhodné s faktúrou.

Radí Boris Kukumberg, právnik portálu Firmaren.sk

18. Povinný vklad do firmy

Mám živnosť, uvažujem nad eseročkou. Ako je to dnes s povinným vkladom 5 000 eur pri zakladaní firmy ako právnickej osoby?

Banku pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným nepotrebujete. Už viac ako rok nie je potrebné vkladať financie na osobitný bankový účet. V praxi to znamená, že Obchodnému registru pri založení firmy postačí jednoduché písomné vyhlásenie správcu vkladu o tom, že vklady do základného imania sú splatené v určitom rozsahu k určitému dátumu. Na účel registrácie firmy už nikto neskúma, či sa peniaze nachádzajú na účte v banke.

19. Rozdiely v praxi

Chcel by som vedieť, aký je základný rozdiel medzi eseročkou a živnosťou?

Rozdielov je viacero. V zásade sa dajú rozdeliť na právne a ekonomické. Za najzákladnejší rozdiel by sa dal považovať jeden z právnych rozdielov, a to osobná zodpovednosť podnikateľa. Kým pri živnosti zodpovedáte za podnikanie celým svojím majetkom (aj osobným), v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je majetok spoločnosti oddelený od vášho osobného majetku, a napríklad za dlhy spoločnosti ako jej majiteľ nezodpovedáte ani neručíte. A v prípade neúspechu podnikania neprídete o svoj majetok. Práve tento rozdiel treba zohľadňovať v závislosti od typu vášho podnikania.

20. Založenie biznisu elektronicky

Potrebujem eID na založenie eseročky online?

Nový občiansky preukaz s čipom a kvalifikovaným certifikátom (eID) nepotrebujete, ak pri založení firmy online využijete niektorú z profesionálnych spoločností, ktoré sa zaoberajú administratívnym zabezpečením zakladania firiem cez internet alebo advokáta. Ak však už eID máte, aj v takýchto prípadoch vám to dokáže veľmi uľahčiť život. Nemusíte platiť notárske poplatky za osvedčenie pravosti vášho podpisu na listinách, listiny nemusíte tlačiť a všetko vybavíte doslova z obývačky. Keď si budete zakladať firmu online sám a bez profesionálnej pomoci (svojpomocne), cez štátny portál slovensko.sk, bez eID sa nezaobídete.

Zdroj: http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/980213-20-otazok-a-odpovedi-pre-zivnostnikov